Aktuálnosť nastoleného rámca oslovila študentov i pedagógov, čo dokumentovala aj bohatá účasť (plné auditórium) a následná diskusia.

Ako na to upozorňuje aj samotný názov prednášky, Ing. J. Nagy sa zameral na bezpečnostnú a zahraničnú politiku Európskej únie, ktorej podobu i možnosti výrazne determinuje rozdielnosť zahraničnej politiky i záujmov 28 členských krajín. Konkretizoval to na príklade riešenia migračnej otázky, ktorou reflektoval problém samotného rozhodovacieho mechanizmu, uprednostňujúceho záujmy národných štátov pred celkom, t. j. v prípade nezhody politiky členských štátov absentuje záväzný predpis, ktorý by ich zaväzoval k jednotnému postupu. Veľký príliv nelegálnych migrantov zo severnej Afriky a Blízkeho východu však nie je – ako by sa možno zdalo v dôsledku silnej medializácie – problémom posledných mesiacov, ale minimálne posledných 7 rokov. No spočiatku sa bezprostredne tento problém dotýkal predovšetkým Grécka, Talianska a Malty, a tak zo strany viacerých zástupcov členských krajín v Rade nebol záujem riešiť v počiatku túto otázku. Navyše príchod migrantov mohol znamenať pre štát riešenie jedného z najzávažnejších hospodárskych problémov, t. j. demografického poklesu. Postoj k riešeniu situácie migrantov ďalej ovplyvňovali (i naďalej ovplyvňujú) politické i obchodné vzťahy členských štátov EÚ s dotknutými krajinami, ale aj navzájom medzi sebou. J. Nagy Radu Európskej únie, parafrázujúc pritom francúzskeho delegáta, prirovnal k futbalu, ktorý na trávniku hrá dvakrát po jedenásť hráčov. V prenesenom význame tak reflektuje komunikačné problémy Rady i jej nesúdržnosť pri riešení migračnej otázky. Tým, že sa západné krajiny, predovšetkým Nemecko a Francúzsko, zasadzujú za presadenie povinných kvót utečencov, usilujú sa potvrdiť záväzok EÚ poskytovať ochranu politickým utečencom. Prirodzene, okrem politických utečencov vedú dehonestujúce podmienky života aj ďalších k migrácii, sociálne podmienky v niektorých členských krajinách sú pre nich mimoriadne lákavé. Riešenie migračnej otázky, čo vyplýva aj z kontúrovania obsahového zamerania prednášky, predstavujú zložitý problém, ktorého riešenie predpokladá: organizáciu legálnej migrácie, boj proti nelegálnej migrácii, posilnenie vonkajších hraníc, zjednotenie politiky ochrany menšín, pomôcť pochopiť migrantom, že nemôžu ignorovať zavedený poriadok. Zároveň migračná kríza sa netýka len utečencov z Afriky. V dôsledku vojenského konfliktu odišlo z Ukrajiny cca 1,5 miliónov Ukrajincov do Poľska. S migráciou, prerastajúcou do obrovských rozmerov, rastie aj nutnosť stanoviť jasné podmienky a pravidlá udelenia azylu. Krajinu nemožno izolovať oplotením, nechať, aby nás premohol strach z iného, odlišnej viery, kultúry i jazyka. Teórie o tolerancii voči iným kultúram či rasám sú tak akceptovateľné len v teoretickej rovine? Pri riešení prijímania migrantov sa možno pritom inšpirovať USA, „krajinou prisťahovalcov“, kde, podobne ako aj v ďalších krajinách, toto multikultúrne spolunažívanie bez problémov funguje. Prijatím azylantov, ich rozmiestnených po celom štáte, nemôžu byť predsa ohrozené po tisícročia budované základné piliere európskej kultúry, naopak, môže znamenať „deklarované“ vzájomné obohatenie. Každý úspech  však závisí od prístupu k problému, od solidarity i schopnosti okamžitého, ale uváženého rozhodnutia.

Dominika Lukáčová

Mgr. Tomáš Móri