Hlavným organizátorom konferencie bol Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre, ktorého pracovníci sa špecializujú na skúmanie minoritných i majoritných kultúr v stredoeurópskom kontexte. Vedeckým garantom bol prof. Tibor Žilka a organizačným garantom Dr. Magdaléna Hrbáček. Podporovateľom a spoluorganizátorom konferencie bolo občianske združenie ATID, Mesto Nitra, Židovská náboženská obec Nitra a Židovská náboženská obec Galanta.

Hlavným cieľom konferencie bolo spoznať históriu, tradíciu i náboženstvo židovskej menšiny na Slovensku, Maďarsku, Čechách a v Poľsku. Konferencia sa venovala aj problematike dejín Izraela. Zámerom medzinárodnej konferencie bolo priblížiť židovskú tematiku v umení (literárne diela, preklady, filmové adaptácie, výtvarné, hudobné umenie, sochárstvo a umelecké staviteľstvo), cestovnom ruchu, ako aj boj proti antisemitizmu.

Dopoludnie patrilo štyrom plenárnym prednášateľom, ktorí viedli svoje prednášky v anglickom jazyku. Ako prvý vystúpil Tibor Grüll (z Univerzity v Pécsi) s prednáškou o židovskej diaspóre v podunajských provinciách rímskej ríše, pričom hovoril najmä o histórii Židov a pamiatkach, ktoré na zmienené obdobie odkazujú. Druhým prednášajúcim bol bratislavský rabín Misha Kapustin, ktorý prednášal o význame slova a literatúry v judaizme. Treťou prednášajúcou bola Tamara Sztyma-Knasiecka, poľská historička umenia a kurátorka z Múzea histórie Židov v Poľsku – POLIN, ktorá predstavila v rámci plenárnej prednášky expozície múzea a v druhom bloku prednášok v poľštine, s prekladom do slovenčiny, ktorý zabezpečil Dr. Dariusz Żuk-Olszewski z FF UKF v Nitre (Katedra náboženských štúdií), o samotnej idei vybudovať takéto múzeum, ktoré v Európe nemá obdobu, o prípravách, stavbe, architektúre a vôbec dôležitosti existencie takejto inštitúcie. A napokon posledným plenárnym prednášajúcim bol Jozef Škarda z olomouckého Ústavu diagnostickej a molekulárnej patológie, ktorý vyzdvihol význam práce Židov v oblasti medicíny a najmä ich vedeckých objavov, ktoré zachraňujú život ľuďom po celom svete. Spomenul dôležité mamografické, kardiologické, neurologické, dentálne, respiračné a mnohé ďalšie prístroje, ktoré sa vyvíjajú v Izraeli.  

Pred obedom odznela ešte spomínaná prednáška Tamary Sztyma-Knasieckej, ale aj veľmi zaujímavá prednáška vedúceho Múzea holokaustu v Seredi Dr. Martina Korčoka, ktorý sa zaslúžil o rekonštrukciu už len jediného existujúceho koncentračného tábora, ktorý sa nachádza na území Slovenska, konkrétne v Seredi, aby mohol slúžiť nielen ako múzeum, ale najmä aby slúžil na výchovu a vzdelávanie budúcich generácií, aby si uvedomili, čo napáchal extrémizmus a antisemitizmus na Slovensku. Jeho slávnostné otvorenie po nákladnej a náročnej rekonštrukcii bude 26. januára 2016 o 13:30 hod. v Seredi.

Po obedovej prestávke sa rokovalo paralelne v troch sekciách, a to v jazyku slovenskom, maďarskom a českom. V rámci jednotlivých sekcií vystúpili viacerí hostia z Maďarska, Čiech i Slovenska, aby prispeli do diskusie o židovskej kultúre, politike, architektúre, cestovnom ruchu, filme, rozhlasovej hre, medzináboženskom dialógu a pod. Všetky témy boli mimoriadne zaujímavé a určite budú súčasťou pripravovaného zborníka.

O 18:00 hod. sa napokon v nitrianskej Synagóge uskutočnila vernisáž na tému Židovské obyvateľstvo na historických fotografiách a judaikách. Pozvanie na výstavu prijal i veľvyslanec Štátu Izrael v Slovenskej republike J. E. Alexander Ben-Zvi, pani prorektorka UKF v Nitre prof. Gabriela Miššíková, zástupca primátora mesta Nitry Dr. Ján Vančo a dekan Fakulty stredoeurópskych štúdií Dr. Attila Komzsík. Výstavou nás previedla Katarína Potoková z nitrianskej Židovskej náboženskej obce, ktorá bola zároveň i prekladateľkou knihy Magdalény Hrbáček s názvom Židovské tradície v Galante a okolí. Kniha najskôr vyšla v maďarčine, a práve na vernisáži bola oficiálne uvedená do života i jej slovenská verzia. Na záver vernisáže zaspievala tri nádherné modlitby v hebrejčine a aramejčine Jana Orlická s klavírnym sprievodom Petra Jankecha. Následne pri kóšer večeri, ktorú zabezpečilo občianske združenie ATID, pokračovali diskusie zúčastnených do neskorých večerných hodín.   

Konferencia i vernisáž tak svoj cieľ skutočne naplnili. Svojím obsahom určite prispeli k tomu, aby pedagógovia, univerzitná študentská obec i širšia verejnosť spoznala židovskú menšinovú kultúra, a poukázali tak na dôležitosť tolerancie a spolupatričnosti ľudí.

Ján Gallik

Do galérie fotiek sa dostanete kliknutím SEM.