Po dvoch úspešných ročníkoch vedeckých konferencií, akými boli Pavol Strauss a katolícka moderna a Piráti krásy, sa tak pod záštitou dekana Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre RNDr. Attilu Komzsíka, PhD., predsedu Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru Mons. Františka Rábeka i organizátorov z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr (vedecký garant prof. Tibor Žilka a organizačný garant Dr. Ján Gallik), konal už tretí ročník medzinárodnej vedeckej konferencie orientovanej na problematiku katolíckej literatúry. Konferencie sú s obľubou navštevované nielen ľuďmi z kruhov literárnych vedcov, pedagógov, kňazov, spisovateľov, pracovníkov z kultúrnych inštitúcií, študentov či širšej verejnosti, ale aj mediálnych partnerov, tento rok konkrétne šéfredaktorov z dvojtýždenníka Kultúra a stredoeurópskeho mesačníka Dimenzie. Konferencie sa zúčastnil i bývalý rektor UKF prof. Peter Liba, ktorý bol jedným z prvých literárnych vedcov, predstavujúci už v 80. rokoch 20. stor. dielo Jozefa Tótha slovenskej čitateľskej verejnosti. 

            Konferenciu, ktorá bola venovaná gréckokatolíckemu kňazovi, básnikovi, prozaikovi a mysliteľovi Jozefovi Tóthovi pri príležitosti významného životného jubilea (autor sa v marci dožil 90 rokov), otvoril dekan fakulty RNDr. Attila Komzsík, PhD.. Po ňom nasledovali príhovory a moderovanie konferencie v podaní profesora Tibora Žilku a doktora Jána Gallika. Počas príhovorov a moderátorských vstupov odzneli slová uznania pre majstra slova Jozefa Tótha, ale aj nadšenia a radosti z toho, že je pozornosť venovaná práve tejto integrálnej osobnosti duchovno-kresťanskej literatúry. Profesor Žilka si zaspomínal na časy, keď bolo prísne zakázané spomínať katolícku modernu nielen v školách. Viacerí zo zúčastnených sa s ním zhodli v tom, že by katolícka moderna ako literárna skupina mala byť v kontexte slovenskej literatúry viac docenená a venovať by sa jej mala väčšia pozornosť aj v učebných osnovách pre žiakov základných a stredných škôl.

            Po otváracích príhovoroch nasledoval umelecký prednes z tvorby Jozefa Tótha v podaní Hildy Michalíkovej. Na úvod si známa slovenská moderátorka a recitátorka vybrala z jeho tvorby básne z cyklu Žalmy na rozhraní tisícročí. Nechýbala ani modlitba, ktorú predniesol duchovný otec Michal Hospodár. Ako prvý odznel príspevok od slovenského básnika, editora, prekladateľa a šéfredaktora dvojtýždenníka Kultúra Teodora Križku. Ten v roku 2010 vydal súborné dielo Jozefa Tótha s názvom Dielo Poézia a Dielo Próza, ktoré má vyše tisíc strán. Básnik hovoril s úctou a obdivom o živote a tvorbe Jozefa Tótha i tom, čo ho viedlo k vydaniu tohto dvojzväzkového diela. Sám priznal, že Tóthova poézia a próza je niečo, na čo treba dozrieť. Taktiež spomenul fakt, že ako jeho priateľ vie, že Jozef Tóth nikdy netúžil po veľkej sláve a obdive, písal vždy s pokorou a skromnosťou. Zaspomínal si tiež na Tóthove rozprávanie o tom, ako svoje rukopisy počas komunizmu schovával do starých novín a časopisov a jeho manželka ich omylom vyhodila do zberu.

            Druhý príspevok od gréckokatolíckeho kňaza a docenta z Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty PU v Prešove Michala Hospodára taktiež mapoval života Jozefa Tótha. Prítomní sa dozvedeli viac o základných medzníkoch jeho života. Hovoril o tom, ako mu počas druhej svetovej vojny hrozila smrť i o ťažkých časoch strávených v pracovných táboroch PTP. Jozef Tóth študoval na bohosloveckých fakultách v Košiciach a Bratislave. V roku 1969 bol tajne vysvätený za kňaza a nasledujúcich 20 rokov tajne v katakombálnej cirkvi vychovával a pripravoval budúcich kňazov na svoje povolanie.

            Jednotlivé prednášky boli dopĺňané taktiež krátkymi videodokumentmi, napríklad z gréckokatolíckeho magazínu. Po krátkej prestávke nasledoval príspevok od literárnej vedkyne Marty Germuškovej z Prešovskej univerzity. Tá sa venovala rôznym dimenziám prozaickej tvorby Jozefa Tótha. Osobitne hovorila o sebareflexnej a teologickej dimenzii v diele Človek Jób hovorí s diablom, ktoré vzniklo ako istý protipól k dielu P. Lipperta Človek Jób hovorí s Bohom. Taktiež sa venovala širokému registru jednotlivých motívov v Tóthových dielach.

            Katarína Džunková z Petrohradskej štátnej univerzity prispela esejou o diele Jozefa Tótha, ktorá bola uverejnená v dvojtýždenníku Kultúra pri príležitosti jeho krásneho životného jubilea. Podľa nej dielo Jozefa Tótha pozdvihlo umeleckú i morálnu kvalitu nielen slovenskej, ale aj svetovej literatúry.

            Svojou účasťou konferenciu poctil aj ďalší prednášajúci – tlmočník a prekladateľ Enzo Passerini, ktorý sa ako rodený Talian uviedol dokonalou slovenčinou, v ktorej predniesol úvahu o preklade Tóthovho románu Spev košického tria. Okrem svojich interpretačných postrehov, ktoré vychádzali z práce na preklade zmieneného diela do talianskeho jazyka, spomenul aj dimenziu lásky i prehĺbenie historického kontextu tohto románu.

            Po obednej prestávke sa konferencia niesla v duchu ďalších podnecujúcich prednášok. Opäť nasledoval umelecký prednes Hildy Michalíkovej z tvorby Jozefa Tótha. Po ňom vystúpil rímskokatolícky kňaz a básnik Pavol Ondrík s príspevkom Jozef Tóth – prorocký duch slovenský. Taktiež spomenul svoje zážitky a pocity zo stretnutí s Mons. Jozefom Tóthom, pričom potvrdil viackrát zmienený fakt, aká veľká sila spočíva v jeho slovách pri prednáškach, ale i v bežnej komunikácii. V závere na margo názvu svojho príspevku zarecitoval v ruštine báseň Prorok od A. S. Puškina.

            Príspevok od Martina Kučeru z Historického ústavu Akadémie vied ČR v Prahe odznel v podaní Anny Šírovej-Majkrzak, keďže docent Kučera sa zo zdravotných dôvodov nemohol konferencie osobne zúčastniť. Osobnosť Jozefa Tótha v štúdii bližšie priblížil cez historické súvislosti formovania slovenskej a českej katolíckej moderny. Taktiež v istej analógii k dielu Jozefa Tótha spomenul život a dielo českého spisovateľa Jozefa Kostohryza.

            Členka Literárneho klubu Bernolák v Trnave Margareta Partelová prispela svojou básňou, ktorú zložila na počesť oslávenca. Básnik ju v mnohom ovplyvnil a podľa jej slov vo svojich básňach ponúka ,,návod na život“. Okrem toho sme si vypočuli aj prednášku doktorandky Małgorzaty Dambek z poznanskej Univerzity Adama Mickiewicza, ktorá hovorila o symbióze tvorby Jozefa Tótha a ďalšieho predstaviteľa slovenskej katolíckej moderny Pavla Straussa.

            Predposledný príspevok prednášky patril organizátorovi konferencie Jánovi Gallikovi. Ten sa okrem tvorby Jozefa Tótha venoval aj ďalším dvom stredoeurópskym básnikom, ktorí boli počas totalitného režimu v nemilosti vtedajších mocipánov, a to českému básnikovi Janovi Záhradníčkovi a maďarskému básnikovi Jánosovi Pilinszkému.

            Posledná prednáška patrila študentkám 2. ročníka magisterského štúdia študijného programu Stredoeurópske areálové štúdiá – Bc. Zuzane Takáčovej, Bc. Simone Boldišovej a Bc. Nátalie Griesbachovej. Študentky sa venovali rozboru Tóthovho prozaického diela Človek Jób hovorí s diablom.

            Po záverečnej prednáške nasledovala diskusia s otázkami na prednášajúcich a rôznymi doplňujúcimi informáciami. Konferenciu ukončil profesor Tibor Žilka so slovami vďaky všetkým zúčastneným a želaním pokračovania tradície v organizovaní takto tematicky koncipovaných konferencií. Konferencia podľa jeho slov prebehla vo veľmi priateľskom, ba priam rodinnom duchu. Oslávencovi prajeme ešte raz všetko najlepšie, hlavne veľa zdravia a síl do ďalšej podnetnej tvorby.

Bc. Veronika Gulišová

2. roč. SEASm