Veda a výskum
Kvalitu vzdelávania, ako aj ďalších aktivít (rozvoja medzinárodnej spolupráce, personálnej i technickej infraštruktúry, ako aj celkového hodnotenia v kontexte ostatných fakúlt a univerzít) vo významnej miere ovplyvňuje vedecko-výskumná činnosť fakulty. Prioritu vedeckej a výskumnej práce, prepojenosti medzi vyučovacím procesom a výskumom akcentujú i európske normy a smernice, ktoré predstavujú východisko vedomostne založenej spoločnosti, ale aj zabezpečenia konkurencieschopnosti univerzity, fakulty, ako i absolventov na trhu práce či možnosť zvyšovania kvality životnej úrovne spoločnosti. I vzhľadom na uvedené skutočnosti je jedným zo strategických cieľov vedenia fakulty všestranná podpora vedecko-výskumnej činnosti, a to optimalizáciou podmienok (informovanosť o aktuálnych výzvach na predkladanie projektov), oceňovaním vedecko-výskumných pracovníkov za vedecko-výskumnú i umeleckú činnosť (finančné ohodnotenie úspešných riešiteľov medzinárodných projektov, autorov monografii, štúdií v karentovaných časopisoch, pracovníkov za významnú reprezentáciu fakulty na medzinárodnej a národnej úrovni, podpora organizovania konferencií s medzinárodnou účasťou), ako aj racionalizáciou vzdelávacieho procesu.
Najdôležitejšie oblasti vedecko-výskumnej činnosti sú späté s riešením projektov a s publikačnou činnosťou, pričom tematické zameranie vyplýva zo špecifík jednotlivých pracovísk fakulty. I napriek istej tematickej a jazykovej rôznorodosti (slovenský, maďarský, anglický, český, poľský jazyk), ktorú dokumentujú monografie, štúdie, odborné články, príspevky na domácich i zahraničných konferenciách i ďalšie publikačné výstupy či realizované výstavy, spoločným menovateľom tejto činnosti pracovníkov fakulty je práve dokumentovanie, uchovávanie a prezentácia hodnôt stredoeurópskeho kultúrneho priestoru, a to tak na úrovni jednotlivých regionálnych či národných kultúr, ako i na úrovni nadnárodných spoločenstiev. Takto orientovaný výskum odzrkadľuje nielen vklad strednej Európy do celosvetového kultúrneho dedičstva, ale môže vzbudiť i záujem o tento geografický priestor „medzi Východom a Západom“ a pomôcť tak rozvoju cestovného ruchu, hospodárskej a ekonomickej prosperite ako základným predpokladom rozvoja spoločnosti.
Špičkový tím
Názov tímu: Stredoeurópske medziliterárne vzťahy
Identifikácia pracovísk, na ktorých členovia tímu pôsobia: Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr a Ústav maďarskej jazykovedy a literárnej vedy, Fakulta stredoeurópskych štúdií, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre
Oblasť výskumu: 2. Humanitné vedy
Vedný odbor, v ktorej tím pôsobí: 2.1. 32 Cudzie jazyky a kultúry
Vedúci a členovia tímu, vekové zloženie tímu:
Vedúci tímu: prof. PhDr. Miloš Zelenka, PhD.
Členovia tímu: dr. habil. PaedDr. Žofia Bárcziová, PhD.
prof. PaedDr. Kristián Benyovszky, PhD.
doc. PhDr. Ján Gallik, PhD.
Mgr. Gabriela Petres, PhD.
Anotácia (obsahujúca hlavné zameranie výskumu a dôvody, na základe ktorých sú jednotlivé tímy považované za špičkové):
Členovia výskumného tímu sú uznávanými odborníkmi v oblasti semiotiky, literárnej histórie, naratológie a poetiky, absolvovali prednáškové pobyty na viacerých univerzitách a vo vedeckých inštitúciách v zahraničí (Berlín, Budapešť, Debrecín, Varšava, Tallin, Praha, Segedín, Lyon, Paríž, Viedeň, Jyväskylä a i.), systematicky publikujú v domácich i zahraničných vedeckých zborníkoch a časopisoch. Prínos v oblasti výskumu dokumentujú získané ocenenia, resp. ohlasy evidované v medzinárodných databázach, členstvo vo svetových, resp. európskych organizáciách. Okrem teoretických rozborov a kritických hodnotení diel stredoeurópskej, klasickej i najnovšej literatúry, vymedzenia literárnovedných pojmov a kategórií literárnej vedy, semiotiky, vzťahu literatúry a iných druhov umenia, stojí v centre ich výskumu problematika intertextuality, intermediality a fenoménu postmoderny a jej osobitosti v kontexte strednej Európy. Vzhľadom na to, že fenomén stredoeurópanstva nastoľuje množstvo čiastkových problémov, a teda predpokladá aj nové metódy skúmania literárnych javov, členovia výskumného tímu uplatňujú pri svojom výskume nielen metódu porovnávacej literárnej vedy či interkultúrnej komparatistiky, ale aj areálových štúdií. Práve areálový prístup s interdisciplinárnym presahom utvára možnosť odhaliť špecifickú literárnu podobu strednej Európy, komplexné spracovanie stredoeurópskych medziliterárnych vzťahov, typologických a areálových súvislostí otázok prekladu (a to aj s ohľadom na také podsystémy literatúr – českej, slovenskej, poľskej a maďarskej – ako sú literatúra pre deti a mládež a populárna literatúra), vzťahu literatúry k iným druhom umenia (film, architektúra, maliarstva, divadlo a pod.). Interpretácia kontaktových javov v stredoeurópskych literatúrach prispieva nielen k odkrývaniu zložitého systému vzťahov, ale i k posilneniu vedomia a reinterpretácii spoločnej tradície a dejín. Všetci členovia tímu sú v neustálom kontakte s vedeckými inštitúciami v Maďarsku, ale aj v Českej republike a v Poľsku.
