Postkolonializmus v strednej Európe

Prednáška bola spojená s prezentáciou knihy Dr. Dobroty Pucherovej, D. Phil. a doc. Mgr. Róberta Gáfrika, PhD., s názvom Postcolonial Europe? Essays on Post-Communist Literatures and Cultures (Postkoloniálna Európa? Úvahy o postkomunistických literatúrach a kultúrach).

Úvodné slovo k prednáške mal prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., riaditeľ ÚSJK a člen Klubu nezávislých spisovateľov, ktorý privítal prednášajúcich hostí, vyučujúcich a študentov. Následne prednášal o postkolonializme. Jeho štúdia, ktorá sa venuje tejto problematike, je uverejnená v poľskej publikácii s názvom Dyskurs postkolonialny we współczesnej literaturze i kulturze Europy Środkowo-Wschodniej. Polska, Ukraina, Węgry, Słowacja (Postkoloniálny diskurz v súčasnej literatúre a kultúre strednej a východnej Európy. Poľsko, Ukrajina, Maďarsko, Slovensko), ktorej editorom je Boguslaw Bakula a vyšla v Poznani v roku 2015. Potom nasledovala prednáška profesora Bakulu. Ten hneď v úvode svojej prednášky uviedol, že pojmy postkolonializmus a postmodernizmus sa veľmi často mýlia a táto téma je ťažká na spracovanie. Bakula definuje postkolonializmus ako pojem označujúci historické obdobie, ktoré nasledovalo po získaní nezávislosti bývalých kolónií v 50. a 60. rokoch 20. storočia. Jedná sa o teoretický názor, ktorý sa snaží charakterizovať a popísať spoločenskú, hospodársku a kultúrnu situáciu, ktorá vznikla v kolóniách a metropolách po páde politickej nezávislosti. K pojmu postkolonializmus sa viaže postkoloniálna teória, postkoloniálne štúdie, postkoloniálny diskurz či postkoloniálna kritika. Postkolonializmus ako teoretický jav spája literatúru, politológiu, filozofiu, etnológiu, film, atď. Vďaka prednáške sme sa dozvedeli, že postkoloniálna teória sa viaže k novej historiografii, postštrukturalizmu či feminizmu. Pre lepšie porozumenie Bakula dodal, že postkolonializmus sa zaoberá tým, čo zostalo v nás z koloniálneho obdobia v čase formálnej nezávislosti v spoločenských vzťahoch, mentalite, zákonoch, literatúre, filozofii, vzdelávaní. Zdôraznil, že základom súčasného postkolonializmu je orientalizmus, ktorého problematikou sa zaoberá napríklad Edward W. Said v publikácii Orientalismus s podtitulom Západní koncepce Orientu. Postkoloniálnymi reflexiami v rámci strednej Európy sa zo slovenských vedeckých pracovníkov zaoberá napríklad Tibor Žilka, Renáta Deáková, Dobrota Pucherová, Róbert Gáfrik. Poslední dvaja menovaní, pracovníci Slovenskej akadémie vied (Ústav svetovej literatúry), predstavili publikáciu Postcolonial Europe? Essays on Post-Communist Literatures and Cultures, ktorej súčasťou sú aj ich vedecké štúdie zaoberajúce sa problematikou postkolonializmu a zároveň sú jej editormi. Pucherová v roku 2009 ukončila doktorandské štúdium na univerzite v Oxforde a prednáša aj na univerzite vo Viedni. Vo svojej štúdii sa, okrem iného, venovala interpretačnej analýze románov Viliama Klimáčka – Horúce leto 68 a Pavla Rankova – Stalo sa prvého septembra, v ktorých reprezentuje traumatickú koloniálnu udalosť z roku 1968. V štúdii sa tiež zaoberá románom Lajosa Grendela U nás doma, v New Honte, kde poukazuje na hybridnú identitu mesta. Gáfrik sa vo svojej prednáške venoval prevažne orientalizmu.

Na záver si dovolím citovať Pucherovú a Gáfrika: „Postkolonializmus sa sformoval v 80. rokoch 20. storočia ako interdisciplinárna oblasť výskumu hierarchie moci a poznania vo svete poznačenom európskym kolonializmom.” Takto zadefinovali postkolonializmus vo vedeckom časopise World Literature Studies, ktorého tretie číslo vydané v roku 2012 nieslo názov Postkolonializmus a literatúra strednej a východnej Európy.

Táto prednáška bola určite zaujímavá a prínosná pre všetkých prítomných, pretože o postkolonializme sa dozvedeli veľa podnetných informácií. O tom, že prítomných prednáška zaujala, svedčí aj bohatá diskusia po vystúpení všetkých prednášajúcich.

Hana Guzmická