Cesta za históriou a kultúrou Varšavy

Minimálne preto, že ako študentky študijného programu stredoeurópske areálové štúdiá by sme mali poznať hlavné mestá krajín V4, ale i preto, že vďaka našim sprievodcom sa možno pozrieme i tam, kam by nás samých ani nenapadlo ísť.

Nastal deň D, v skorých ranných hodinách sme sa pohli z Nitry, pričom zloženie našej skupiny bolo veľmi rozmanité. Stretli sme sa so študentmi z vyšších ročníkov, s ktorými sme si počas cesty upevňovali vzťahy. Cesta autobusom bola síce namáhavá, našťastie sme si však našli spôsob, ako si čas čakania skrátiť.

Po príchode do Varšavy nás uvítal hostel, v ktorom sme boli ubytovaní, avšak dlho sme sa v ňom nezohriali, pretože ešte v ten istý večer sme začali spoznávať staré mesto. Michal Rozenberg, doktorand Varšavskej univerzity, nám povedal o tomto meste množstvo zaujímavostí. Námestie, na ktorom sme sa ocitli a ktoré lemovali krásne starobylé mestské domy, v skutočnosti nadobudlo dnešnú podobu až po druhej svetovej vojne, kedy bol každý jeden dom opäť vystavaný. Vojna totiž zničila všetko. A tak môžeme povedať, že historická Varšava povstala z popola. V historickom centre sme mali možnosť ochutnať i tradičné poľské jedlá. Väčšina si dala pirôžky, ktoré Poliaci plnia všakovakými dobrotami – ovocím, mäsom, kapustou, či rôznymi zmesami. Takto posilnení sme sa vrátili do nášho hostela, aby sme načerpali sily na ďalší deň.

Ráno nás počasie veľmi nepotešilo, pretože sme zistili, že prší. To nás však nemohlo zastaviť, aby sme sa nevydali do Múzea varšavského povstania. Ako sme sa neskôr zhodli, toto múzeum bolo pre nás zážitkom, ktorý nás zasiahol asi najviac. Musím povedať, že spracovanie tejto dejinnej udalosti a zachovanie jej pamiatky zvládli Poliaci skutočne bravúrne. Celá expozícia v múzeu bola nainštalovaná tak, akoby sme prechádzali ulicami Varšavy po dlažobných kockách, pričom steny domov „zdobili“ exponáty a rôzne inštalácie. Veľmi dojemnou bola stena, v ktorej znelo bijúce srdce a na vysvetlenie tohto úkazu tu bola tabuľka, ktorej nápis hovoril, že srdce múzea bije pre tých, ktorí bojovali a zahynuli, ale i pre tých, ktorí prežili. Na stenách múzea boli dobové plagáty, prostredníctvom ktorých obyvatelia hľadali svojich nezvestných príbuzných či kalendáriky, ktorých listy uvádzali, čo sa v konkrétny deň varšavského povstania udialo. Všimli sme si tiež, že naši susedia nezabudli ani na Slovákov, ktorí sa zúčastnili tohto povstania a venovali im vlastnú „stenu slávy“. Keďže počasie sa neumúdrilo ani počas nášho zotrvania v tomto múzeu, vymysleli sme si náhradný plán, ktorý spočíval v možnosti nakupovania v obchodnom centre Zlaté terasy. Neskôr sme sa vrátili do starého mesta, aby sme sa čo-to dozvedeli o najdôležitejších pamiatkach Varšavy, akými sú Kostol Sv. Anny, ktorý je zdobený barokovými prvkami a je miestom, kam sa utiekajú najmä študenti, socha významného poľského básnika Adama Mickiewicza, Prezidentský palác či Varšavská univerzita. Naši poľskí susedia tiež nezabúdajú na Frederika Chopina, ktorého pamiatku si uctili výstavbou tzv. hrajúcich lavičiek v uliciach Varšavy, ako aj múzeom či tým, že v Bazilike Sv. Kríža umiestnili urnu, v ktorej sa nachádza jeho srdce.

V posledný deň nášho pobytu vo Varšave sme sa venovali najmä židovskej problematike, a to návštevou Múzea histórie poľských Židov. Tu sme mali možnosť spoznať židovskú tradíciu v Poľsku nielen v období druhej svetovej vojny, ale i v časoch dávno minulých. Židia boli súčasťou poľskej spoločnosti už v stredoveku a podieľali sa na budovaní a prosperite Poľska. V tomto múzeu sme sa vrátili v čase a prechádzali jednotlivými etapami ich existencie od stredoveku až po súčasnosť. Mohli sme si starodávnou technikou vytlačiť rôzne mestské symboly, vidieť tradície tejto komunity, ako aj vstúpiť do dobového kina či kaviarne, vypočuť si židovskú hudbu a napokon sa dostať do časti dejín tak neslávnej pre Židov i pre celé ľudstvo, a to vojnovým časom.

Naplnení silnými zážitkami, ktoré sa nám vpísali do pamäte, sme v popoludňajších hodinách opustili Varšavu. Za krásny poznávací zájazd ďakujeme najmä hlavným organizátorom – Mgr. Anne Šírovej-Majkrzak, PhD. a Mgr. Tomášovi Mórimu z Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre. Pocity, ktoré v nás zanechal tento výlet, v nás budú rezonovať ešte dlho. A veríme, že spoznávanie histórie môže priniesť mnoho pozitív do budúcna. Minulosť neodčiníme, avšak môžeme sa vyvarovať jej opakovaniu tým, že si uvedomíme, aké ďalekosiahle následky môžu mať naše činy. A nie vždy sa troskám podarí znovuzrodiť tak, ako to bolo v prípade Varšavy.

Lucia Machalková

2. roč. SEASb