Od učebníc k činkám: úspech študentky FSŠ na silovom trojboji

V zimnom semestri 2023/2024 v rámci Nitrianskych univerzitných dní medzi SPU a UKF sa súťažilo v silovom trojboji – je to disciplína, ktorá zahŕňa drep, tlak na lavičke a mŕtvy ťah, na všetky cviky súťažiaci má tri pokusy a vyhráva ten, kto získa najviac bodov. Body sa následne zrátajú na základe vlastnej váhy a maximálnej váhy na činke z každého cviku. Keďže som študentkou, pravidelne cvičím a mám rada výzvy, tak som sa, samozrejme, prihlásila a bol to skvelý zážitok.

Volám sa Katka, som študentkou 1. ročníka magisterského štúdia odboru manažment regionálneho cestovného ruchu na Fakulte stredoeurópskych štúdií. Pochádzam z obyčajnej rodiny, kde nie je ani jeden športovec. V detstve som sedem rokov chodila do umeleckej školy. Na základnej, strednej a stavebnej škole som nebola skoro ani na jednej hodine telesnej výchovy - vždy som mala výhovorky alebo ospravedlnenku od lekára, ale teraz trávim vo fitku v priemere 5 dní v týždni – pred prácou, po alebo medzi prednáškami.

Moja cesta začala v roku 2014, keď som, ako každé dievča, dostala myšlienku, že "musím schudnúť", bol to trend. Boli to klasické dievčenské skupinové tréningy, kým som sa jedného dňa nedostala do posilky, a z posilky do CrossFitu – je to disciplína, ktorá zahŕňa asi všetky možné druhy športu ako atletika, gymnastika, plávanie, lano, cyklistika, strong man, powerlifting (silový trojboj), vzpieranie, práca s neštandardnými závažiami ako napríklad sandbag (taška s pieskom), rôzne ťažké lopty apod. Toto všetko sa kombinuje počas tréningu a vyžaduje silu, vytrvalosť, výbušnosť, rýchlosť, niekedy aj trpezlivosť. Vďaka tomuto športu som zistila, že som súťaživá a zo všetkého ma najviac lákali silové cvičenia: drepy, mŕtvy ťah a vzpieranie. Preto súťaž SPU vs. UKF mi prišla ako skvelá príležitosť otestovať seba a zároveň reprezentovať univerzitu.

Silové športy medzi dievčatami nie sú veľmi populárne: minulý rok bola táto súťaž v skúšobnej podobe a zúčastnila sa jej len jedna študentka, ale tento rok nás bolo viacej: z UKF sme boli tri vrátane mňa, spolu nás bolo osem. Každá jedna bola dosť silná – toto som nečakala, priznám sa, ale keďže som si povedala, že idem vyhrať, tak som do toho musela dať všetko.

Pre mňa to bola úplne nová skúsenosť, lebo som si musela vyrátať čas na rozcvičku, aby som bola pripravená presne pred nástupom, určiť základnú váhu a navýšiť si ďalšie (na vzpieračskej súťaži o toto sa stará náš tréner), nastaviť svoju hlavu na správny mindset: niekedy je to nielen o fyzickej sile, ale aj o psychike, keď fyzicky to dáš, ale tvoja hlava ťa nepustí, jednoducho sa zľakneš – to je ten sebaobranný reflex.

Na drepoch som bola prvá – najväčšia posledná váha u dievčat bola okolo 100-107 kg, ale ja som začala so 115 kg. Pri tlaku na lavičke sme boli všetky približne rovnako, zostával len mŕtvy ťah a tam sa rozhodne o tom, kto zvíťazí. Jedna pretekárka z SPU bola bodovo veľmi blízko ku mne a práve tu medzi nami začala ozajstná súťaž o 1. miesto. Moje maximum bolo 120 kg, ale jeden z organizátorov súťaže ma nahovoril pridať ešte trošku – že rekordy na tréningu sa nerátajú, musíš to dať tu. No a keďže sa chytám každej výzvy, tak som samozrejme navýšila váhu na 122.5 kg a toto už bola pre mňa naozaj výzva. Hlboký nádych, výdych a ideš. Dala som to a bol to úžasný zážitok, keď ti tlieska celá hala, keď prekonáš vlastné očakávania, keď sa tešíš tak, že zakričíš, lebo tých pozitívnych emócií je tak veľa! Zvíťazila som vo svojej váhovej kategórii nad 60 kg a dostala som ocenenie za najvyšší výkon.

Častokrát počujem, že to nie je ženský šport, ani vzpieranie, že robí to z dievčat chalanov, ale nie je to pravda. Šport mi veľakrát pomohol prejsť ťažším životným obdobím, spracovať negatívne emócie na pozitívne, je to skvelý spôsob na vyvetranie hlavy alebo ako si hovoríme – psychohygiena. Pomáha mi to aj v práci: robím v kuchyni cukrárku a veľa času som na nohách, ale zvládam to! Šport ma učí trpezlivosti, ktorú nemám od malička a to, že všetko potrebuje čas, musíš len pokračovať: makať. Vďaka športu som našla kamarátov a svoju «druhú rodinu», svoju partiu: aktuálne sa pripravujeme s kamarátkou na budúci rok na crossfitovú súťaž, aktívne pracujeme nad slabinami – nie je to ľahké, ale ako sa hovorí: «ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku». Na jeseň sa nám začne príprava na finále ligy žien vo vzpieraní.

Spoločnosť hovorí, že žena musí byť slabá ale ja si osobne myslím, že žena musí robiť to, čo ju baví a napĺňa, aj keď sú to ťažké činky. A hlavne byť šťastná.

trojboj 01