Prax sa v podstate začala pohovorom, ktorý som absolvoval priamo v Ústave pamäti národa. Po krátkom zoznámení som prezentoval nielen svoju osobu, ale i školu, ktorú navštevujem, svoje ciele do budúcnosti a hlavne môj záujem absolvovať prax práve tu. Ihneď sme sa zhodli a bola mi ponúknutá možnosť aktívne spolupracovať na Festivale slobody, ktorý trval od 9. do 15.11.2015.

Celý festival odštartoval v pondelok slávnostným otvorením výstavy „FREEDOM EXPRESS“. Výstava sa nachádza na Námestí M. R. Štefánika v Bratislave pred obchodným centrom Eurovea. Výstavné panely zachytávajú zložitý proces oslobodenia stredovýchodnej Európy od komunistického režimu. Jednotlivé časti sa venovali rôznym témam ako sloboda prejavu, náboženského vyznania a mnohých iných. Celá výstava odhaľuje rôzne tváre a podoby slobody.

Festival sa však odohrával na viacerých miestach. Mojou hlavnou úlohou bolo pomáhať v bratislavskom kine Lumiére. Program bol rozdelený na dopoludnie a popoludnie. Dopoludňajší program bol určený pre deti zo stredných a základných škôl, ktoré si vopred rezervovali miesta v sále. Počas troch dní bolo mojou náplňou práce dohliadať na celkový priebeh premietaní, usmerňovanie študentov a v prípade potreby poskytovania informácií vyučujúcim. Počas dopoludnia boli odvysielané vždy štyri filmy. „Moje povstanie“ – film realizovaný pre mladých ľudí v  súvislosti so  70. výročím SNP  s  cieľom predstaviť im túto udalosť prostredníctvom príbehov individuálneho hrdinstva obyčajných ľudí. „Fetiše socializmu: Subkultúry“ – dokument o živote v socialistickom zriadení. „FREEDOM EXPRESS“ – dokumentárna roadmovie o ceste študentov po stopách totalitných režimov. „MESTO 44“ – rozpráva príbehy mladých ľudí, ktorí žijú svoje životy tak, akoby každý deň mal byť ich posledným. Premietanie bolo doplnené aj o diskusiu vedenú režisérom Slavomírom Zrebným. Hostia boli každý deň iní. Či už historici priamo z ÚPN, potomkovia politických väzňov, ale aj účastníci roadmovie FREEDOM EXPRESS. Miernym sklamaním pre mňa bol prístup mladších študentov, keďže sa nezapájali do zaujímavej diskusie, ale hlavne miestami až nevhodné správanie, hlavne výbuch smiechu počas filmov, ktoré poukazujú na závažné veci z našej minulosti. Evokuje to vo mne problém, že tejto téme sa v školách venuje asi len minimálna pozornosť.

Zvyšné dni festivalu boli venované rôznym diskusiám, výstavám, divadelným predstaveniam či oceňovaniam osobností.

Prax by som celkovo zhodnotil ako spojenie príjemného s užitočným. Nielen že som mohol nahliadnuť do zákulisia, aktívne spolupracovať na festivale, no bolo mi umožnené zúčastniť sa celého programu festivalu. Obojstrannú spokojnosť dokazuje aj fakt o dohode ďalšej spolupráce nielen počas školy, ale aj po jej ukončení. Osobne by som sa chcel poďakovať pánovi Michalovi Babálovi, ktorý ma viedol a bol mi nápomocný počas celej praxe. Ďalej by som chcel poďakovať Alexandre Grúňovej, Jánovi Mitáčovi a Slavomírovi Zrebnému za odbornú pomoc a príjemné strávené chvíle v kruhu týchto nielen profesionálov v odbore, ale aj mimoriadne prívetivých a milých ľudí.

Bc. Radoslav Ďuračka

2. roč. SEASm