V roku 1994 debutovala rozprávkovou knihou Tamarindusz (Lilium Aurum), po ktorej nasledovali tituly Alacindruska (rozprávky, AB-Art, 1999), Kísérlet megszólalásra és elnémulásra (Pokus prehovoriť a odmlčať sa – čitateľské dobrodružstvá v maďarskej próze 20. storočia, Kalligram, 1999), Dülle és Kandika (Dülle a Kandika, scenáre pre školské divadelné súbory, Kalligram, 2003), Fényszilánkok (Úlomky svetla, román, Kalligram, 2005, 2. vydanie 2012), Szövegvándor (štúdie o prozaickej tvorbe Miklósa Mészölya, Kalligram, 2006), Tükörkönyv (Zrkadlová kniha, rozprávkový román, Kalligram, 2008), A varietas öröme (Varietas ako radosť, rozhovory so spisovateľmi, Kalligram, 2011), Az eszemet tudom (Ja si pamätám, rozprávky, Cerkabella, 2012), Vízjelek (Vodoznaky, štúdie, Media Nova M, 2014). 

Dňa 22. marca 2017 zorganizoval Ústav maďarskej jazykovedy a literárnej vedy (ďalej ÚMJL) spoločne s Ústavom stredoeurópskych jazykov a kultúr (ďalej ÚSJK) literárnu besedu práve so spisovateľkou Anikó N. Tóth, na ktorej študentom a pedagógom predstavili slovenský preklad jej rodinného románu Úlomky svetla, ktorý vyšiel v minulom roku. Besedy sa okrem autorky románu zúčastnila i významná súčasná prekladateľka Jitka Rožňová, ktorá pôsobí na Katedre žurnalistiky FF UKF v Nitre. Práve jej vďačíme za preklad knihy Fényszilánkok od Anikó N. Tóth z maďarčiny do slovenského jazyka. Okrem prekladu daného diela preložila J. Rožňová doposiaľ viac ako tridsať prozaických a básnických titulov, divadelných hier a umenovedných publikácií, pričom jej v roku 2010 vyšla i básnická zbierka Zhasínanie svetiel / Lámpaoltás (AB-ART).

Moderátormi besedy boli riaditeľ ÚMJL FSŠ UKF v Nitre Kristián Benyovszky a tajomník ÚSJK FSŠ UKF v Nitre Ján Gallik, ktorý v úvode besedy poukázal na význam prekladov beletrie od popredných maďarských autorov 19. a 20. storočia (E. Ady, S. Petőfi, A. Jószef, M. Babits, S. Weöres, L. Grendel a i.) do slovenského jazyka, ktoré sú veľmi cenné, pričom sa o ne postarali takí autori ako Ján Smrek, Emil Boleslav Lukáč, Vojtech Kondrót či Karol Wlachovský. Veď bol to práve E. B. Lukáč, ktorý v časopise Elán v roku 1939 poukázal na dôležitosť prekladov maďarskej literatúry do slovenčiny: „Národy, žijúce v stredoeurópskom priestore, majú Prozreteľnosťou im vymerané osudy, svoje životy čo najlepšie a najcieľuprimeranejšie koordinovať. Nech sú ich politické križovatky akékoľvek, nech vznikajú, alebo zanikajú antipatie a sympatie časových politických polôh, ostáva nezmeniteľný fakt susedstva a ostávajú tak všetky vzájomné odkázanosti a ich dôsledky. Križovatky sa nielen rozchádzajú, ale v dôležitom bode i zbiehajú, tvoria určitý spoločný záujmový priestor, ktorý nepatrí výlučne ani jednému, a predsa patrí všetkým.“

Beseda sa niesla vo veľmi príjemnej atmosfére, v ktorej sa autorka s prekladateľkou dotkla viacerých rozmerov románu (skladanie častí mozaiky životného príbehu viacerých generácií jednej rodiny), vybudovaného na montáži troch rozprávačských prehovor, pričom štvrtý je vedený v intenciách lyrizovanej prózy. Ukážky jednotlivých častí románu predniesli v maďarčine a slovenčine referentky pracovísk, ktoré besedu organizovali, Denisa Nagyová a Monika Nozdrovická. Moderátori a aj diskutujúci boli zvedaví na odpovede na viacero otázok, ktoré sa týkali práce autorky ako i prekladateľky, a to napr.preklad hovorovo a nárečovo zafarbeného textu ako výzva pre prekladateľa, metodika prekladu štylisticky heterogénneho textu, po jednom či striedavo – ťažkosti, inklinácie; čo pre autorku znamenalo čítať svoj text preložený do slovenčiny, ako je s ním spokojná a či nastali nejaké významové, formálne, štylistické posuny v texte; súvislosti so vzťahom textu a fotografií, ktoré sú súčasťou knihy s ohľadom na jej genézu a pod.

V závere besedy, na ktorej by sme vedeli diskutovať o rôznych témach a motívoch súvisiacich s príbehom i so samotnými prekladateľskými technikami celé hodiny, popriali moderátori autorke i prekladateľke veľa ďalších tvorivých i prekladateľských úspechov. Taktiež veríme, že obe pracoviská, ktoré besedu zorganizovali, položili základ pre ďalšiu spoluprácu v rámci podobne ladených aktivít.

Ján Gallik