No keď Vám kolegovia z pracoviska jednu a tú istú pozvánku doplnenú ich vlastným povzbudzujúcim (až mierne provokačným) komentárom zašlú hneď niekoľkokrát, donúti Vás to zamyslieť sa nad obsahom inkriminovaného mailu. Aspoň takto netradične začalo zvažovanie mojej účasti na medzinárodnej konferencii Contemporary Cultural Studies 2017.

Išlo o 5. ročník medzinárodnej konferencie, ktorá sa uskutočnila 27. a 28. novembra 2017 v Hoteli Fort Canning v ďalekom Singapure. Organizačne ju zastrešuje Global Science and Technology Forum. Táto výskumná agentúra za takmer desaťročie svojej existencie nadobudla status významnej inštitúcie, ktorá spolupracuje s viac ako 40 univerzitami po celom svete. Medzi nimi sa nachádzajú aj prestížne University of Oxford, University of Cambridge, Princeton University, ale aj univerzity v Sydney či Melbourne, ďalej Indian Institute of Technology v Bombaji, kalifornské univerzity v LA a Berkeley, ale aj mnohé ďalšie. Partnerskými firmami sú aj Apple, IBM, HP a iné. GSTF sa predovšetkým stará o vytvorenie medzinárodnej intelektuálnej platformy a o rozvoj publikačnej siete podporujúcej interakciu akademikov a výskumných pracovníkov z rôznych oblastí prírodných aj humanitných vied. Každoročne organizuje celkovo 40 konferencií a publikuje niekoľko desiatok tematických žurnálov či konferenčných zborníkov. Príspevky v týchto výstupoch sú výberové; hodnotia ich komisie zložené z odborníkov v daných oblastiach. Členmi jednotlivých komisií sú výhradne zástupcovia spolupracujúcich organizácií, čo je zárukou vysokej kvality vydaných publikácií. Preto myšlienka, že by práve môj skromný konferenčný príspevok vybrali, bola istú dobu iba akousi fikciou. Po zaslaní štúdie som však netrpezlivo čakala na odpoveď. A keďže moje priority nie sú celkom kompatibilné s tými „gmailovými“, potvrdzujúca správa mi prišla do spamu. Stála v nej pozvánka na CCS 2017.

Po prijatí môjho konferenčného príspevku nastalo dočasné obdobie paniky, neskôr reálneho plánovania. Byrokratický boj spojený s organizovaním pracovnej cesty zahŕňal nespočetné návštevy fakultného ekonomického oddelenia a pravidelnú popolnočnú komunikáciu so sekretariátom konferencie so sídlom v 10 000 km vzdialenom Singapure. Popri iným povinnostiam som vďaka podpore dekanátu a kolegov z ÚSJK nakoniec všetko zvládla. Letenky, hotel, transfery. Všetko bolo zariadené. Nezostávalo nič iné, iba sadnúť do lietadla (presnejšie do troch lietadiel) a vydať sa do sveta.

Singapurská republika je mestským štátom tvoreným 63 ostrovmi. Leží na prvom stupni severnej šírky, čo stále nevysvetľuje záhadu, prečo som počas svojho pobytu v tejto atraktívnej lokalite ani raz nevidela slnko. Jedno je však isté – v noci je v meste jasnejšie ako počas dňa. Tisícky svetiel v umelo vytvorenej záhrade pri zálive, spievajúca fontána a panoráma budov, ktorých výškový štandard sa pohybuje niekde medzi 50 a 60 poschodiami, práve to sú dominanty krajiny známej svojou výnimočnou hospodárskou vyspelosťou. Levie mesto, ako Singapur nazývajú, má svoje čaro. Pobrežie Singapurského prielivu stráži Merlion – mýtická bytosť tvorená hlavou leva a telom ryby. Mesto a jeho obyvatelia sú hrdými nositeľmi hybridnej malajsko-čínsko-indickej kultúrnej tradície. Tá do súčasnosti pretrváva spoločne s mnohými koloniálnymi stereotypmi ako dôsledku členstva krajiny v Commonwealthe. Takáto multietnická harmónia bola podnetným prostredím pre hosťovanie konferencie venujúcej sa širokému spektru otázok a dialógu na rôzne témy, týkajúce sa kultúry.

Programom avizovaná medzinárodná účasť bola dôkazom globalizujúceho charakteru konferencie. Spoločným motívom príspevkov boli dôsledky predchádzajúceho kultúrneho vývoja na súčasný stav spoločnosti. Prednášky sa týkali čiastkových problémov interdisciplinárneho charakteru: boli medzi nimi kritické reflexie súčasného umenia, otázka normatívneho charakteru jazykových hier, špecifické typy migrácie, problematika gender studies v móde, mysticizmus či otázky translácie ako kultúrnej výmeny a ďalšie. Bolo zaujímavé pozorovať konverzáciu diskutujúcich, ktorí s profesionálnym nadhľadom reagovali na podnety obsiahnuté v prezentovaných príspevkoch. A to aj napriek tomu, že s nimi nemuseli byť úplne stotožnení.

Prednáška, s ktorou som na druhý rokovací deň vystúpila ja, sa venovala uličnému názvosloviu Nitry. V snahe demonštrovať analógiu medzi dynamikou mestskej onýmie a politickými transformáciami v spoločnosti a štáte som sa prostredníctvom príkladov snažila priblížiť históriu a súčasný charakter pre nich neznámeho mesta ležiaceho v srdci Európy. Účastníci konferencie v mojej prezentácii odhalili mierny lokálpatriotický podtón. Toto ich konštatovanie, dúfam správne, pokladám za kompliment. Viaceré z ich otázok sa týkali obrazu strednej Európy ako oblasti stretu východnej a západnej sféry vplyvu, a teda aj v mnohom kontrastných ideológií. Práve táto myšlienka bola akýmsi leitmotívom môjho konferenčného príspevku.

V spoločnosti uznávaných profesorov a významných vedeckých pracovníkov z Nového Zélandu, Hong Kongu, Veľkej Británie, Indie či Taiwanu, ale napríklad aj reprezentanta amerického indiánskeho kmeňa Kawaiisu, bolo skutočne neľahkým orieškom komplexne vysvetliť zámer mojej štúdie. Vidieť záujem diskutujúcich o túto tému bol však obrovskou satisfakciou za všetko vynaložené úsilie.

PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková

interná doktorandka

ÚSJK FSŠ UKF v Nitre