Do Varšavy som sa veľmi tešil, mal som tam stále množstvo známych z prvého pobytu, avšak niečo bolo predsa iné. Doprial som si väčší časový úsek pred začiatkom semestra na aklimatizáciu a trocha študentského blbnutia. Cesta vlakom mi trvala niečo vyše 9 hodín, na moje prekvapenie bolo vo Varšave príjemné slnečné počasie, čo sa však čoskoro malo zmeniť. Po vybavení ubytovania na jednom z mnohých internátov som očakával, kto sa stane mojím spolubývajúcim. Samozrejme, pri mojom šťastí, som dostal za spolubývajúceho chalana z Turecka, konzervatívneho fanúšika Erdogana. Ako to prvé dni chodí, ľudia prichádzali, a tak aj ja som rýchlo zapadol do jednej totálne bláznivej partie. Boli sme vážne multikultúrna spoločnosť, Slovák, Chorvátka, Portugalec, dvaja Česi, Slovinec, Francúz. S týmito ľuďmi som trávil v podstate všetok svoj čas, počas dlhých daždivých večerov (a to mi verte, že celý október a polovicu novembra stále pršalo) som spoznával kultúrne zvyky svojich priateľov.

Varšavská univerzita oslavovala v roku 2016 svoje 200. výročie založenia, takže všetko na univerzitnej pôde sa tomu podriaďovalo. Od prvých dní pred semestrom som musel navštevovať intenzívny kurz poľského jazyka, ktorý prebiehal každý deň po dobu dvoch týždňov. Rána boli vždy veľmi pozoruhodné, toľko nevyspatých a zle cítiacich sa ľudí som ešte nevidel, patrilo by sa dodať, že aj mne sa párkrát ťažko vstávalo. Treba povedať, že univerzita, predovšetkým jej študentská časť, mala pre nás nachystaný program počas prvých týždňov, či už išlo o rôzne kultúrne akcie ako spoznať Varšavu, až po rôzne večierky v kluboch, ktoré boli vyhradené len pre nás, zahraničných študentov.

Počas svojho štúdia som zažil naozaj super a nezabudnuteľné zážitky: od nacionalistického pochodu 11. novembra, demonštrácie žien proti nariadeniu vlády (dali nám voľno v škole), po dvoje opletačky s políciou, raz na Halloween, keď Guissepe otváral pivo na autobusovej zastávke, a druhýkrát po balkánskej párty, keď záhadne zmizol malý vianočný stromček na ulici Nowy Świat. Za asi najviac bláznivý moment považujem, keď pri požiarnom poplachu o piatej ráno jeden poľský „ajťák“ zachraňoval svoj veľký stolný počítač. Vtedy som si povedal, že už som videl asi všetko.

 Spoločne sme teda preskákali mnohé udalosti a vznikli z toho nezabudnuteľné zážitky a intenzívne priateľstvá. Osobne mi druhý pobyt dal viac ako ten prvý, predovšetkým vo mne vyvolal záujem o juhoslovanské jazyky, keďže som sa začal intenzívne venovať chorvátskemu jazyku, za čo veľmi vďačím mojej kamarátke z Chorvátska, ktorá venovala svoju energiu do môjho učenia sa. A asi najdôležitejšia vec, čo som sa naučil, je vychádzať s ľuďmi z iných kultúr. Ako som už vyššie spomínal, môj spolubývajúci bol z Istanbulu a naše spolužitie nebolo počas prvého mesiaca ideálne. Odlišné kultúrne návyky, či už to bol jeho postoj k ženám, alebo zjednávanie cien s poľskými babkami, ako keby bol na tureckom trhu. Prispôsobil som sa ja a aj on, dodnes sme v kontakte a nechýba mu ani tak Poľsko, ako ľudia, ktorých som tam stretol. Pre mňa je vždy úžasné spomínať na Varšavu, je to mesto, ktoré učaruje každému, osobne sa tam rád vždy vraciam, nikdy som nezažil žiadny problém s Poliakmi, boli ochotní pomôcť, keď bolo treba, a boli veľmi milí, keď sa dozvedeli, že som zo Slovenska. Preto, ak môžete, choďte do zahraničia, spoznáte nový svet, kultúru, ľudí a jazyk. V neposlednom rade vám to prinesie dôležité kontakty, ktoré môžete neskôr využiť v súkromnej i pracovnej oblasti. Ja som napríklad tak precestoval Srbsko a Chorvátsko, za čo vďačím práve známym z Varšavy. Preto neváhajte a odcestujte na nejaký čas, zocelí vás to, budete samostatnejší a zmení vám to pohľad na svet. Ja som dodnes vďačný za možnosť stráviť čas vo Varšave, netreba ostať žiť v komfortnej zóne, sme-tam to chce predsa trocha zmeny.

Tomáš Móri