V roku 2009 som sa tak ako čerstvá absolventka nitrianskeho gymnázia so všeobecným zameraním stala študentkou bakalárskeho študijného programu Stredoeurópska areálová kultúra (dnes sa študijný program volá Stredoeurópske areálové štúdiá).

Ako inak, čas strávený na akademickej pôde priniesol so sebou nové situácie a výzvy. V prvom rade bolo treba zabudnúť na mnohé návyky zo stredoškolských čias – titul profesor sa chápe vo význame akademickej hodnosti a vyučujúceho po príchode stačí zo sedu slušne pozdraviť. Vo svete kreditov, povinne voliteľných predmetov, spleti chodieb a učební sme sa vďaka ochote vyučujúcich, tútorov a starších študentov na fakulte rýchlo zorientovali. Deväťdesiatminútovky venované čiastkovým problémom, týkajúcim sa kultúrneho areálu strednej Európy, boli vedené skúsenými pedagogickými a výskumnými pracovníkmi Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr. Mnohí z nich pri vedení seminárov a prednášok vychádzali najmä z vlastných skúseností s danou problematikou. Niekedy aj to najnáročnejšie učivo doplnili anekdotami a príkladmi. Aj vďaka nim sa stalo postupné rozširovanie obzorov v oblasti histórie, literatúry a umenia strednej Európy prirodzeným procesom nášho intelektuálneho rozvoja. Teoretický základ nám ponúkli hodiny venované kultúrnym areálom a ich vzájomným kontaktom, geopolitike či etnickému obrazu strednej Európy. Riešenie projektov, týkajúcich sa manažmentu kultúrnych inštitúcií a tvorby propagačných prostriedkov, nám umožnilo získať vedomosti o metodologických východiskách takejto práce, ale aj nevyhnutnú prax. Zadané úlohy nám pomohli osvojiť si základné pravidlá sebadisciplíny, preverili aj schopnosť práce v kolektíve. V rámci tvorivého písania, hodín jazykovej štylistiky a rétoriky vznikol priestor pre vlastný kreatívny rozvoj.

Inak tomu nebolo ani na magisterskom stupni štúdia. Nadobudnuté poznatky z literárnej vedy, jazykovedy, stredoeurópskych literatúr a ich histórie nám pomohli pochopiť zložité vzájomné vzťahy medzi vývojom regiónu, jeho súčasným stavom spoločnosti a jej kultúry ako produktu ľudskej činnosti. V rámci súvislej odbornej praxe som si tiež vyskúšala prácu kultúrnej referentky v neziskovej organizácii. Pre mnohých z mojich spolužiakov práve takáto reálna skúsenosť s konkrétnou pozíciou otvorila možnosť zamestnať sa v inštitúcii, v ktorej svoju prax vykonávali.

Vynikajúcou príležitosťou pre študentov je aj absolvovanie študijného pobytu na niektorej z partnerských univerzít v zahraničí, či už prostredníctvom programu Erasmus+ alebo ďalších. Ani ja som nezaváhala a využila som šancu stráviť semester na Univerzite v Ljubljane, a teraz aj na Karlovej univerzite v Prahe – vrelo odporúčam!

Dnes už ako doktorandka oceňujem predovšetkým rovnováhu medzi teoretickou a praktickou rovinou prípravy študenta na budúcu profesiu, ktorú Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr svojím študentom ponúka. Rovnako pozitívne vnímam aj moje súčasné štúdium na Fakulte stredoeurópskych štúdií. Každá pribúdajúca povinnosť (a tých teda nie je málo...) prináša so sebou cennú skúsenosť. Tá doposiaľ posledná ma zaniesla na konferenciu do juhovýchodnej Ázie. Malými krôčikmi sa takto približujem k cieľu, ktorým je doktorát. A moja cesta vedie cez FSŠ...

PhDr. Lenka Tkáč-Zabáková