Úvodné slovo mala PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD., ktorá bola zároveň aj iniciátorkou tejto zaujímavej besedy. Po predstavení hosťa a privítaní všetkých prítomných odovzdala slovo už samotnému Igorovi Leichtovi.

Igor Leicht sa predstavil ako rodák zo Šale, žijúci v Galante. Národnosť si síce udáva slovenskú, cíti však spolupatričnosť k svojím židovským koreňom. Po štúdiu na elektrotechnickej škole sa rozhodol odísť do zahraničia a vybral si Izrael. Začínal v kibuci, čo je istá komunita ľudí, ktorí sa vzdali všetkého majetku v prospech všetkých a spravujú si vlastnými silami istú časť územia. Tu potom majú aj cudzinci možnosť študovať alebo učiť sa jazyk, čo im uhrádza kibuc za určitých podmienok. Nevedel hebrejsky, ale poznal kultúru od svojich príbuzných, takže vedel, do čoho ide. Už v kibuci pochopil, že nestačí vedieť iba jazyk, ale že treba mať vzdelanie, pretože sa tam uplatní jedine človek s vysokou školou, absolvovanou výlučne v Izraeli. V Izraeli vyštudoval Filmovú a televíznu akadémiu a zamestnal sa v jednej z najväčších televíznych spoločností, ktorá poskytovala aj spravodajské služby, ako kameraman a fotograf. Po desiatich rokoch sa vrátil na Slovensko, kde pracuje ako kameraman v RTVS.

Prednášajúci odprezentoval krátke video, ktoré obohatilo náš pohľad na Izrael, ako na krajinu, ktorá oplýva mnohými kultúrnymi, prírodnými či nerastnými bohatstvami. Následne sme nahliadli do sveta médií, zistili sme akú silnú moc majú médiá, často fungujúce v záujme niekoho a niečoho. Rozprávanie bolo o to zaujímavejšie, že informácie boli prezentované na základe vlastných skúseností. V Izraeli je veľký konkurenčný boj o diváka, o čom svedčí skoro 200 spravodajských skupín, a tým pádom sa spravodajstvo skresľuje podľa toho, po čom je dopyt. Následkom toho sa divákovi vo svete predkladajú zväčša negatívne správy a informácie, čo úplne zatieňuje fakt, že Izrael je veľmi zaujímavá a krásna krajina. Najväčším a stále trvajúcim problémom je izraelsko-palestínsky konflikt, ktorý je živený predovšetkým náboženskými nezhodami, ako aj spornými otázkami ohľadom presne vymedzených hraníc, osád, vodných zdrojov a hlavne sporom o Jeruzalem. Zaujímavosťou je, že v Izraeli majú zavedenú brannú povinnosť v dĺžke trvania tri roky, okrem pilotov stíhačiek. Rozdiel medzi moslimom a židom vidí Leicht v tom, že žid si váži svoj život a moslim ho berie iba za akúsi zástavku, lebo dôležitý je posmrtný život v nebeskej sláve u Alaha. Na istej tlačovej konferencii vyhlásila bývalá izraelská premiérka Golda Meirová, že keď budú Palestínčania tak milovať svojich synov ako nenávidia izraelských, tak v krajine konečne zavládne mier. To je, žiaľ, iba zbožné želanie v tak zložitej situácii. V Izraeli však nie sú len ortodoxní židia v pravom zmysle slova, a to z dôvodu, že Izrael začali vo veľkom obývať židia z celého sveta, a to hlavne po druhej svetovej vojne. Každý si tak so sebou priniesol svoju kultúru, kuchyňu, hudbu, reč, čím vznikla široká škála zvykov a tradícií. Židia sa tak delia do viacerých skupín a každá z nich má svoju rabínsku školu, pričom jedna nerešpektuje druhú, odlišujú sa oblečením, klobúkmi a pod.. Ich problém spočíva v tom, že každý z nich chápe biblické zákony po svojom, a tým vznikajú nezhody. Nežijú tu však iba Židia, je to krajina bohatá ako na jazyky, tak na náboženstvá. Izrael je krajina, v ktorej je zastúpená heterogénnosť, a preto si v nej každý nájde to, čo chce, hovorí Leicht. Ďalej sme sa dozvedeli zaujímavé poznatky o ich ekonomike, zdravotníctve či školstve. Vysvetlil nám, že pre židov je modlitba niečo bytostne dôležité a že židia majú 613 prikázaní, pričom medzi také najzaužívanejšie patrí: „Uč svojho syna.“

V závere prednášky o bežnom živote v Izraeli nám ešte opísal za pomoci už spomínaného videa krásy Izraela. Mali sme možnosť vidieť vybudované centrá, ako vyzerá rušný život v nočnom i dennom svete tejto exotickej krajiny, vnímať krásu mora, hôr, či vychutnať si zábery z kultúrnych a športových podujatí, nazrieť do lekárskych laboratórií a vzhliadnuť Múr nárekov či iné historické pamiatky. A to všetko cez detailnejší výklad, ktorý nám priblížil túto krajinu, aby sme sa na ňu mohli pozerať inak ako doteraz.

Po prednáške nasledovala diskusia, z ktorej vzišla veľmi plodná debata. Zapojila sa väčšina z poslucháčov a neutíchajúca zvedavosť na rôzne otázky bola vizitkou mimoriadneho úspechu danej besedy.

Jana Micháliková (1. roč. Bc. Stredoeurópske areálové štúdiá)

Foto: Ján Gallik