(Working Group on Non-Dominant Varieties of Pluricentric Languages – WGNDV) pod názvom Pluricentrické jazyky v Európe v kontaktoch a konfliktoch. Konferencia sa konala v Nitre, spoluorganizátorom bola Fakulta stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Hlavným poslaním WGNDV je vypracovať a rozvíjať teóriu jazykovej pluricentrickosti, ako aj výskum jazykových variet s pomerne málo hovoriacimi, ale s významnou symbolickou silou, ktoré sa používajú mimo normotvorných centier príslušného jazyka. Tieto variety sa často označujú ako dialekty a obyčajne nie sú kodifikované. Predchádzajúce ročníky konferencie WGNDV (p. wwww.pluricetriclanguages.org) poukázali na to, že nedominantné jazykové variety majú viacero spoločných jazykových a sociolingvistických špecifík.

Tohtoročná konferencia bola tematicky zameraná na vzťahy a konflikty medzi európskymi pluricentrickými jazykmi a ich nedominantnými varietami, domnievame sa totiž, že v tejto oblasti je veľa nevyriešených otázok, ktoré by sa mali skúmať a o ktorých by sa malo diskutovať.

Počas troch dní konania konferencie vo viacerých sekciách odznelo spolu 56 príspevkov. Plenárne prednášky predniesli Rudolf Muhr (Karl-Franzens-Universität Graz, Rakúsko), zakladateľ pracovnej skupiny pre nedominantné variety pluricentrických jazykov a Miklós Kontra (Károli Gáspár Református Egyetem, Budapest, Maďarsko). Rudolf Muhr vo svojej prednáške analyzoval rôzne aspekty pluricentrickosti a podal prehľad o pluricentrických jazykoch v Európe. Miklós Kontra zase rozoberal problémy právneho postavenia nedominantných jazykov.

Vzhľadom na miesto konania konferencie tvorili najpočetnejšiu skupinu príspevky, ktoré boli zamerané na kontaktné variety maďarčiny ako menšinového jazyka na Slovensku, v Chorvátsku, Srbsku, Rumunsku a na Ukrajine. Osobitne treba vyzdvihnúť fakt, že v rámci série konferencií o pluricentrických jazykoch bola na tejto konferencii prvýkrát vytvorená samostatná literárnovedná sekcia, venovaná výskytu rôznych prvkov menšinových variet maďarského jazyka v literárnych dielach.

Osobitné sekcie sa zaoberali ugrofínskymi jazykmi (napr. fínčina, estónčina, udmurtčina) a niektorými slovanskými jazykmi („srbochorvátčina“, rusínčina, kašubčina), a to z rôznych aspektov plurilingvizmu. Ďalej sa analyzovali variety ruského jazyka v Estónsku, na Cypre, v Arménsku a Bielorusku. Záujemcovia si mohli vypočuť príspevky o varietach nemeckého jazyka a albánskeho jazyka.

Konferencia ponúkla príležitosť nielen na zaujímavé diskusie a výmenu názorov, ale aj na prezentáciu našej univerzity a regiónu. Pre zahraničných hostí bola organizovaná prehliadka mesta a v rámci kultúrneho programu vystúpili speváčky z okolitých dedín: Katalin Tóthová, Sarolta Bezányová a Viktória Beczová predniesli maďarské podzoborské ľudové piesne a ľudová umelkyňa Ilona Holecová maďarské balady.

Fotogaléria