Stáž na Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny
Ponuka stáže na Úrade splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny sa ku mne dostala koncom mája vo forme e-mailu na náš spoločný školský účet. Úrad hľadal študentov, ktorí majú záujem angažovať sa v rozvoji a zabezpečení práv národnostných menšín na Slovensku. Trvanie stáže sú dva mesiace, s fyzickou prítomnosťou na úrade dvakrát do týždňa.
Keďže ponuka stáže ma oslovila, rozhodla som sa poslať prihlášku, konkrétne svoj životopis a motivačný list. Na základe prihlášky som sa zúčastnila osobného pohovoru na úrade a bola som aj vybratá. Stáť som absolvovala v mesiacoch august a september, na úrade som pracovala týždenne jeden deň, lebo na toto obdobie prijali viacerých stážistov.
V deň nástupu som absolvovala BOZP a OPP školenia vo forme online testov, potom mi Kristína Pekárová (garantka stáže) ukázala pracovisko. Medzi moje prvé úlohy patrilo oboznámenie sa so Zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín a s poslednou Správou o stave používania jazykov národnostných menšín.
Mojou hlavnou úlohou počas stáže bolo písanie výziev, v ktorých som v mene úradu upozornila rôzne spoločnosti, aby zverejnili vo svojich prevádzkach informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku aj v jazyku menšiny, keďže sa ich prevádzka nachádza na mieste, kde pomer národnostnej menšiny presahuje 15%, ako to vyplýva z vyššie uvedeného zákona. O absencii nápisov v menšinovom jazyku získa informácie úrad splnomocnenca od bežných ľudí, ktorí posielajú podnety s fotodokumentáciou.
Garantka stáže bola veľmi kreatívna, pozorná a ochotná. Vďaka nej som mala možnosť pozrieť si aj knižnicu úradu a porozprávať sa so splnomocnencom. Splnomocnenec bol s mojou prácou spokojný, čo detailne vyjadril aj v odporúčacom liste.
Na stáž som sa prihlásila, lebo som si myslela, že by som vedela uplatniť vedomosti, ktoré som získala počas môjho štúdia na odbore maďarsko–slovenský bilingválny mediátor. Ukázalo sda, že som uvažovala správne, lebo na stáži som naozaj mohla využívala vedomosti a zručnosti získané na hodinách maďarského a slovenského pravopisu, štylistiky a úradnej korešpondencie. Ovládanie maďarského jazyka vôbec nebolo povinné, ale určite znamenalo výhodu. Naučila som sa aj mnoho nových vecí, hlavne ohľadom slovenského odborného jazyka a aktivít národnostých menšín na Slovensku.
Karolina Éva Slobodová
Ústav maďarskej jazykovedy a literárnej vedy FSŠ UKF
odbor maďarsko-slovenský bilingválny mediátor, 3. ročník
