Réka Antalová je študentka Stredoeurópskych areálových štúdií, ktorá prišla z maďarského prostredia, ale vybrala si odbor s vyučovacím jazykom slovenským. Počas rozhovoru som sa zaujímal o to, prečo si vybrala tento odbor a taktiež ako všetko prežíva ako Maďarka.

Tvoj odbor nie je až tak známy, ako si ho našla? Od prvej chvíle si vedela, že chceš študovať tento odbor, alebo si mala aj iné možnosti?

Už od základnej školy som chcela študovať v Budapešti a byť historičkou. V roku 2020 som maturovala a pandémia mi riadne zamiešala plány. Mala som iba týždeň na to, aby som si rýchlo vybrala, na ktorú slovenskú univerzitu si podám prihlášku. Vtedy som našla študijný program stredoeurópske areáové štúdiá. Zdal sa mi byť zaujímavý, ale som to brala tak, že ak by sa mi nezapáčil, tak ho zmením. Po niekoľkých mesiacoch sa mi úplne zapáčil a ani som už na to nemyslela, aby som zmenila odbor a št. program. Prišla som na to, že tu nájdem všetko, čo ma naozaj baví – dejepis, literatúru, kultúru a umenie.

Ako študentka s maďarským materinským jazykom si prišla z gymnázia s vyučovacím jazykom maďarským na odbor s vyučovacím jazykom slovenským. Mala si kvôli tomu nejaké ťažkosti? A pokiaľ dobre viem, počas štúdia ste si mali vybrať jazyky navyše. Ako si prežívala tieto ”ťažkosti”?

Prišla som takmer z úplne maďarského prostredia. Slovenčinu som používala v škole, okrem toho veľmi zriedka. Bála som sa, čo bude so mnou, či budem schopná sa vyjadrovať správne. Potom som prišla na to, že treba mať odvahu rozprávať, treba stále hovoriť, aj vtedy, keď sa nájdu gramatické chyby, alebo keď ma práve nenapadne dané slovo, lebo takto viem zdokonaliť svoje vedomosti.

Mali sme si vybrať jeden stredoeurópsky a jeden svetový jazyk. V mojom prípade sa nimi stala poľština a angličtina. Angličtina nebola nová, totiž od základnej školy som sa učila tento jazyk. Veľmi rada sa učím nové jazyky, preto som to prežívala ako dobrodružstvo, že som si mala vybrať aj jeden stredoeurópsky jazyk. Som veľmi rada, že základy a niektoré výrazy som sa mohla naučiť aj po poľsky.

Popri škole sa zaoberáš viacerými aktivitami. Povieš o nich pár slov?

Snažím sa podieľať na cirkevnom a kultúrnom živote svojej obce (Plášťovce), keď treba, tak aj ako organizátorka. Rada pracujem v zákulisí a sledujem úsmev na tvári hostí, účinkujúcich a divákov, čo svedčí o tom, že sa cítia u nás dobre. Som aj pomocnou referentkou nadácie Františka Rákócziho II., podieľam sa na organizovaní Pohybového tábora maďarských štúdií (Magyarságismereti Mozgótábor) a zúčastňujem sa na hodnotení a posúdení predložených žiadostí. Zvykla som sa zúčastňovať na rôznych súťažiach v písaní esejí, ktoré sú väčšinou o miestnej alebo regionálnej histórii, o zachovaní nášho materinského jazyka a kultúry.

Na ktorý svoj úspech si najviac hrdá?

Na každý svoj malý pokrok a rozvoj som hrdá bez ohľadu na to, že akú veľkosť či význam majú, lebo každý jeden pokrok vedie k tomu, aby som si našla svoje miesto vo svete a aby som dosiahla svoje ciele.

Podala si si už prihlášku na magisterské štúdium. Pohrávala si sa s myšlienkou, že sa prihlásiš aj na doktorandské štúdium?

Áno, na magisterské štúdium som si už podala prihlášku a nadšene čakám, že čo mi dajú tie dva roky navyše. S ohľadom na doktorandské štúdium viem len toľko povedať, že nerada plánujem až tak dopredu. Takže ktovie, čo prinesie budúcnosť.

Ronald Lauko
Foto: Peter Bednár