Brána Európy: Príbeh Podkarpatskej Rusi
Hodnotiť dejinné procesy predchádzajúcich storočí nie je jednoduchá úloha. Každý historik sa stretáva s množstvom sporných momentov, ktoré musí starostlivo zvažovať, zasadzovať do širších spoločenských a kultúrnych súvislostí, presne pomenovať a zároveň konfrontovať s odlišnými interpretáciami. K dejinám je preto potrebné pristupovať citlivo a nie jednostranne, najmä ak ide o územie, ktoré je aj v súčasnosti predmetom diskusií a sporov. Takýmto prípadom je Podkarpatská Rus, dnes súčasť Ukrajiny.
K poznaniu tohto v širšom povedomí menej známeho regiónu prispela nielen najnovšia kniha, ale aj vedecká prednáška prof. PhDr. Jána Rychlíka, DrSc., ktorá sa uskutočnila 16. apríla 2026 na pôde Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podujatia sa zúčastnili jeho gestori – prof. PhDr. Martin Hetényi, PhD., dekan Filozofickej fakulty UKF v Nitre, a RNDr. Ladislav Szekeres, PhD., dekan Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre, ako aj doc. PhDr. Ján Gallik, PhD., riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr. Svojou účasťou ho poctili aj ďalší významní hostia, napríklad Miloslava Fukalová, tajomníčka Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave, prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., literárny vedec a emeritný profesor UKF v Nitre, doc. PhDr. Anna Zelenková, PhD., zo Slovanského ústavu AV ČR, česká etnografka PhDr. Magdaléna Rychlíková či doc. PhDr. Róbert Arpáš, PhD., ktorý podujatie moderoval.
Renomovaný český historik vo svojej prednáške poukázal na rôzne aspekty historicky aj terminologicky premenlivého regiónu, označovaného do roku 1918 ako Uhorská Rus, a to nielen izolovane, ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Venoval sa otázkam národného povedomia, náboženského vyznania, etnického zloženia, otázke vzdelanostnej úrovne i jazyka (lemkovčina, bojkovčina, huculština) či územného členenia (Dolina, Vrchovina). Mnohostrannosť svojho pohľadu zdôraznil aj reflexiou ukrajinského a ruského diskurzu i politického vývoja regiónu, ktorého viaceré mestá sú späté s maďarskými i česko-slovenskými dejinami.
Účastníci si mali možnosť vypočuť obsahovo bohatú a mimoriadne podnetnú prednášku, ktorá podnietila živú diskusiu, do ktorej sa zapojili pedagógovia i študenti, a zároveň vzbudila záujem o publikáciu Dejiny Podkarpatskej Rusi. Uvedené podujatie možno oceniť nielen ako príklad kvalitnej vedeckej reflexie, ale aj ako úsilie priblížiť a lepšie spoznať tento, často prehliadaný región, z ktorého pochádza aj časť študentov univerzity.
Text a foto: Mgr. Lukáš Jiskra, Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr FSŠ UKF v Nitre
