Dva roky skúseností a výsledkov: Príprava budúcich učiteľov slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským

Dňa 23. júna 2026 sa na pôde Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre uskutočnila záverečná konferencia projektu Príprava budúcich učiteľov slovenského jazyka a slovenskej literatúry do edukačnej praxe na školách s vyučovacím jazykom maďarským (kód projektu 06R02-20-V01-00002, financovaný z Plánu obnovy a odolnosti SR) s názvom Dva roky skúseností a výsledkov: Príprava budúcich učiteľov slovenského jazyka na školách s vyučovacím jazykom maďarským.

Podujatie sa stalo priestorom na prezentáciu výsledkov projektu, odbornú reflexiu aktuálneho stavu vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským a zároveň miestom stretnutia predstaviteľov vzdelávacej politiky, akademickej obce, školskej i vydavateľskej praxe.

Konferencie sa zúčastnili zástupcovia Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, Národného inštitútu vzdelávania a mládeže, Univerzity J. Selyeho v Komárne, Univerzity Komenského v Bratislave, Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, riešiteľských pracovísk Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, základných a stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ako aj zástupcovia médií a vydavateľskej praxe. Medzi pozvanými hosťami nechýbali Kálmán Petőcz, generálny riaditeľ Sekcie národnostného a inkluzívneho vzdelávania MŠVVaM SR, Dóra Kanyicska Belán, riaditeľka Odboru rozvoja národnostného školstva, Martina Kokavecz Beďaťšová, vedúca oddelenia vysokoškolských politík, Marcel Olšiak, Gyöngyi Ledneczky a Anita Halász z NIVAM-u, ako aj viacerí odborníci z univerzitného, školského, mediálneho a vydavateľského prostredia.

Podujatie moderoval Ján Gallik, riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre a zároveň člen riešiteľského tímu projektu. Účastníkov privítal dekan Fakulty stredoeurópskych štúdií Ladislav Szekeres a hlavná riešiteľka projektu Ildikó Vančo. Úvodné slovo predniesol Kálmán Petőcz, ktorý predstavil širšie súvislosti vzniku projektu a zdôraznil jeho význam pre ďalší rozvoj národnostného školstva na Slovensku. Kládol tiež dôraz na skutočnosť, že budovanie inkluzívnej spoločnosti tkvie aj vo vzťahu k štátu, v ktorom človek žije a k štátnemu jazyku, aký má k nemu vzťah.

Na jeho vystúpenie nadviazala Dóra Kanyicska Belán prednáškou o míľnikoch vo vyučovaní slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Predstavila vývoj koncepčných dokumentov od začiatku deväťdesiatych rokov, vznik prvého moderného štátneho vzdelávacieho programu v roku 2008, výsledky národného projektu realizovaného v rokoch 2016 – 2020 i význam nových vzdelávacích štandardov prijatých v roku 2023. Zdôraznila potrebu využívania overených stratégií a metód vyučovania slovenčiny ako druhého jazyka a zároveň apelovala na intenzívnejšiu spoluprácu medzi vysokými školami a školskou praxou, ktorá môže prispieť k zvýšeniu kvality vyučovania slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom maďarským.

Ciele, realizáciu a výsledky projektu predstavili Ildikó Vančo za tím z Fakulty stredoeurópskych štúdií a Patrik Petráš za tím z Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Projekt počas dvoch rokov prepájal výskumné, pedagogické, metodické, publikačné a diseminačné aktivity. Významnou súčasťou boli rozsiahle výskumy realizované na školách s vyučovacím jazykom maďarským po celom Slovensku. Do dotazníkového výskumu na prvom stupni základných škôl sa zapojilo 995 žiakov, ďalší výskum na druhom stupni základných škôl a osemročných gymnáziách zahŕňal 472 respondentov. Výskumné aktivity dopĺňali hospitácie, rozhovory s pedagógmi, analýzy učebníc, skúmanie jazykových produkcií žiakov i zber skúseností budúcich učiteľov a učiteliek.

V bloku venovanom ďalším výsledkom Fakulty stredoeurópskych štúdií UKF v Nitre predstavili Ján Gallik a Michal Krauter skúsenosti z tvorby metodických materiálov, online učebnice a pilotovania nových predmetov zameraných na prípravu budúcich učiteľov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským. Osobitnú pozornosť venovali predmetom Stratégie vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry na školách s VJM a Komunikačné zručnosti, ktoré boli overované v pedagogickej praxi počas akademického roka 2025/2026. Predstavili tiež pripravovanú online učebnicu určenú študentom učiteľstva, v ktorej zdôraznili význam neverbálnej komunikácie, zážitkového učenia a prepojenia jazykového vzdelávania s pohybovými a tvorivými aktivitami.

Ďalší konferenčný blok bol venovaný výskumným výsledkom a novým vysokoškolským učebniciam. Ildikó Vančo a István Kozmács prezentovali výsledky analýzy slovenských jazykových produkcií žiakov prvého stupňa základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Výskum priniesol cenné poznatky o úrovni slovnej zásoby, tvorby viet a produktívneho používania slovenského jazyka v rôznych regiónoch Slovenska a vytvoril základ pre ďalšie odborné publikácie a metodické odporúčania.

Milan Kolesík predstavil vysokoškolskú učebnicu Bilingvizmus z aspektu vyučovania slovenčiny na školách s vyučovacím jazykom maďarským, ktorá vznikla ako jeden z hlavných odborných výstupov projektu. Publikácia ponúka budúcim učiteľom teoretické poznatky o bilingvizme, školskom bilingvizme a jazykových interferenciách medzi slovenčinou a maďarčinou a zároveň poskytuje metodologické východiská pre vyučovanie slovenčiny ako druhého jazyka.

Silvia Lauková, Petra Kaizerová a Martina Taneski prezentovali pripravovanú učebnicu Od čítania k zážitku v druhom jazyku: Didaktické aspekty výučby slovenskej literatúry v bilingválnom prostredí. Autorky upozornili na rozdielnu jazykovú pripravenosť žiakov a na často obmedzený kontakt so slovenčinou mimo školského prostredia. Zdôraznili potrebu rozvíjať čitateľské kompetencie prostredníctvom zážitkového učenia, práce s textom a komunikačne orientovaných aktivít.

Záver odborného programu patril Katalin Sýkora Hernády z Univerzity J. Selyeho v Komárne, ktorá predstavila výsledky výskumu zameraného na aktuálny stav vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v primárnom vzdelávaní. Poukázala na pretrvávajúcu dominanciu učiteľom riadeného vyučovania a na potrebu vytvárať väčší priestor pre autonómne a reflexívne učenie žiakov. Zdôraznila, že úspešnosť osvojovania slovenského jazyka závisí nielen od použitých didaktických metód, ale aj od jazykového prostredia školy a každodennej komunikačnej praxe žiakov.

Významnou súčasťou konferencie bola diskusia pri okrúhlom stole, do ktorej sa zapojili predstavitelia ministerstva, vysokých škôl, výskumných pracovísk, školského prostredia i vydavateľstva (Skabela, s.r.o.). Diskutovalo sa o systémových zmenách potrebných na ďalšie skvalitňovanie prípravy budúcich učiteľov slovenského jazyka pre školy s vyučovacím jazykom maďarským, o možnostiach efektívnejšieho prepájania výskumných výsledkov s pedagogickou praxou a o budúcej podobe vyučovania slovenčiny ako druhého jazyka. Účastníci sa zhodli, že dôležitou podmienkou úspechu je dlhodobá podpora učiteľov, systematické využívanie moderných metodických materiálov, rozvoj komunikačných kompetencií žiakov a intenzívnejšia spolupráca medzi vysokými školami, výskumnými pracoviskami a regionálnymi školami.

Konferencia potvrdila, že projekt Príprava budúcich učiteľov slovenského jazyka a slovenskej literatúry do edukačnej praxe na školách s vyučovacím jazykom maďarským priniesol nielen rozsiahle výskumné výsledky, nové vysokoškolské učebnice, metodické materiály a pilotované predmety, ale vytvoril aj jedinečný priestor na odborný dialóg o budúcnosti vyučovania slovenského jazyka v bilingválnom prostredí. Výstupy projektu predstavujú významný príspevok k ďalšiemu rozvoju slovenčiny ako druhého jazyka a k príprave budúcich pedagógov pre školy s vyučovacím jazykom maďarským.

projekt z planu obnovy 01