S otázkou, čo pozitívne a potrebné ti môže dať vysoká škola, sa často stretávam, a myslím si, že nielen ja, ale aj väčšina študentov. Na túto tému vždy padali otázky typu: Prečo vlastne študuješ na vysokej škole? Baví ťa stále sa učiť? Chceli rodičia alebo ty, aby si išla ďalej študovať? A veľa, veľa ďalších, pre mňa zbytočných otázok.  

 

Keď som bola mladšia, myslela som si, že chodiť na vysokú nie je žiadna „veda“. V tom období to pre mňa znamenalo školu ako „každú inú“. No postupom času som prišla na to, že je to úplne inak. Samozrejme, vekom a skúsenosťami človek mení svoje názory. Preto som ani ja nebola výnimkou. V dnešnej dobe asi ťažko môžeme jednoznačne povedať či nám vysoká škola a titul môžu zlepšiť budúcu možnosť sa skôr zamestnať alebo získať lepšie platenú prácu. Ja si myslím, že je to minimálne možnosťou kedy sa môžeme naďalej venovať niečomu, čo nás baví, dozvedieť sa o tom viac a podobne. Ešte počas môjho štúdia na strednej škole som si nebola úplne istá v akom odbore by som chcela pokračovať aj ďalej. Zvažovala som rôzne alternatívy. Po objektívnom zamyslení sa, som sa rozhodla pre jednu z možností. Prešiel čas a už dávno som bola študentkou vysokej školy, no stále som si nebola istá, či som sa rozhodla správne. Časom som prišla na to, že áno. Zmenila som sa nielen povahovo, ale takisto som prišla na to, že si treba v živote určiť isté priority a stavať sa k veciam s väčšou zodpovednosťou. Možno je to aj tým, že už som staršia a trochu som dospela, no veľký podiel na tom má práve aj vysoká škola. Ľudia okolo mňa už so mnou nejednali ako s dieťaťom, ale ako s dospelou osobou, ktorá má na veci vlastný názor a pohľady. Tiež som sa prestala báť tento názor vyjadriť. Pretože či už som sa stretla s pochopením, alebo s trošku odlišnou reakciou, aj tak ma to posunulo ďalej. Predsa sa v živote nebudeme stretávať vždy len s pozitívnymi ohlasmi na našu prácu, osobu a podobne. Takisto som mala možnosť spoznať viacero typov ľudí. Naučiť sa reagovať na situácie, na aké som nebola doteraz zvyknutá. Dá sa povedať, že určitým spôsobom mi študovanie na vysokej škole aj niečo zobralo. Bezpodmienečne to je dĺžka môjho voľného času a času na oddych. Samozrejme, že s týmto sa dalo počítať. No s človekom to poriadne pohne. No práve tieto momenty, kedy som musela prekonať samú seba a prekonať lenivosť, mi pomohli k tomu, aby som veci neodkladala na poslednú chvíľu a snažila sa k veciam stavať zodpovednejšie a určite aj s väčším záujmom. Úprimne som nikdy nepatrila k deťom, ktoré by nad učením strávili aj niekoľko hodín, ale človek sa mení, či už je to vekom, alebo ľuďmi, ktorými je obklopený. Hovorí sa, že najlepšou školou je sám život. S čím určite súhlasím, no aj škola ako taká nám dokáže dať viac ako sa na prvý pohľad zdá a si uvedomujeme.

Určite nesmiem zabudnúť aj na to, že vysoká škola mi dala ďalšie nové priateľstvá, nových ľudí, zážitky, skúsenosti, na ktoré možno nikdy nezabudnem. Beriem to ako veľký bonus pri všetkých ostatných zmenách, ktorými som si prešla a posunuli ma zasa o niečo dopredu.

Veronika Plešivková

(študentka študijného programu Stredoeurópske areálové štúdiá)