Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte II.

Dekanka fakulty FSŠ Dr. habil. PaedDr. Žofia Bárcziová, PhD., v úvode konferencie vyslovila myšlienku o nevyhnutnosti „poukazovať na rozmanitosť strednej Európy, do ktorej patrí i kultúra židovského obyvateľstva, a zároveň si pripomenúť hrôzy holokaustu ako zlyhania ľudskej humanity príčinou totalitného systému, ktoré má byť pre dnešnú zjednotenú Európu výrazným imperatívom“.

Výnimočný charakter stretnutia s medzinárodnou účasťou vo svojom príhovore vyzdvihol aj riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr a zároveň odborný garant tohto podujatia prof. PhDr. Tibor Žilku, DrSc.

Plenárne prednášky moderoval Ing. Tomáš Lang, DrSc., ktorý uviedol príspevok jedného z najvýznamnejších slovenských historikov prof. PhDr. Eduarda Nižňanského, CSc. Ako vedúci Katedry všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave reflektoval arizáciu židovského majetku ako hospodárskeho, politického a morálneho problému slovenskej spoločnosti. Dlhodobý výskum holokaustu, ktorému sa autor venuje, je prehĺbením práce vedúceho vedeckého pracovníka Historického ústavu SAV PhDr. Ivana Kamenca, CSc., ktorého príspevok nasledoval po prednáške prof. Nižňanského. Obaja vo svojich prácach spomenuli hneď niekoľko zaujímavých faktov o židovskej minorite na Slovensku, a to najmä z medzivojnového obdobia a obdobia začiatku 2. svetovej vojny. Manipulácia s osudmi približne 136 tisíc židov, ktorí v roku 1930 na Slovensku žili, bola na istý čas nekompromisne v rukách politických predstaviteľov. Tí dovolili, aby bol na tejto komunite realizovaný najskôr hospodársky, neskôr aj absolútny likvidačný útok. Majetok vtedy asi každého piateho Slováka, predstavujúci 38% národného bohatstva, bol postupne na základe noriem vydaných v rokoch 1939 až 1944 arizovaný. Všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok približne 20 000 židovských rodín sa stal predmetom verejných dražieb a prídelových konaní. 

Priebeh arizačných procesov v okrese Nitra nám vo svojom príspevku priblížila PhDr. Martina Fiamová, PhD., z Historického ústavu SAV. V ďalšej prezentácii Mgr. Michaely Lônčikovej s názvom „Prominentní arizátori v okrese Banská Bystrica v rokoch 1939 – 1945“ sme mohli vidieť dôsledky procesov pozemkových reforiem a poštátňovania majetku slovenských židov, ktoré sa riadili heslom „ak nebudeme arizovať my, budú arizovať iní“. Tento blok moderovaný doc. PhDr. Zuzanou Vargovou, PhD., bol uzatvorený prednáškou „Osobitosti pracovných táborov v Maďarsku“, ktorého autorom bol Dr. András Szécsényi z Inštitútu holokaustu v Budapešti.

Po krátkej pauze nasledoval druhý blok prednášok. Úvod bloku patril krátkemu príhovoru  riaditeľa Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr, po ktorom slovo prebrala kolegyňa z domáceho pracoviska PaedDr. Magdaléna Hrbáček, PhD. Ako organizačná garantka konferencie Židovský kultúrny fenomén v stredoeurópskom kontexte II. rovnako vystúpila s prezentáciou, ktorá bola venovaná umeleckým dielam a obrazu židovskej ženy v nich. Ďalší čiastkový výskum Magdalény Hrbáček bol zverejnený v nedávno vydanej publikácii s názvom Židovské tradície v Galante a okolí.

Témou „Postholokaustu v stredoeurópskom umení“ nás previedla prof. PhDr. Marta Žilková, PhD., ktorá donedávna pôsobila v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF v Nitre. Vo svojej podnetnej prezentácii o osudoch židovského obyvateľstva po 2. sv. vojne nám autorka sprostredkovala poznatky nielen o dobovom antisemitizme a jeho rôznych obdobách a vlnách, ale aj jeho zobrazenie v slovenskom, poľskom, českom a maďarskom filme.

Významný slovenský autor rozhlasovej tvorby, literatúry faktu, poézie, no najmä románopisec Anton Baláž nás poctil autorským náhľadom na svoj román Krajina zabudnutia − príbeh mladých židoviek Miriam a Emy, prežívajúcich spolu dramatické chvíle v Osvienčime. Tomuto autorovi v súčasnosti preložili jedno z jeho starších diel Tábor padlých žien do angličtiny. Táto a iné publikácie Antona Baláža sa stali populárnymi nielen vďaka pútavému príbehu, ale práve vďaka majstrovským opisom autentickej atmosféry vojnových čias.

Román Konvália, pochádzajúci z pera vnučky Rudolfa Dilonga Denisy Fulmekovej, bol predmetom ďalšieho autorského výkladu konferencie. Príbeh židovského dievčaťa Valérie Reiszovej, ktorý nie náhodou vyšiel pod rovnakým názvom ako zbierka básní z 1941 od prominentného básnika slovenskej katolíckej moderny a neskôr i Slovenského štátu Rudolfa Dilonga, je príbehom zakázanej lásky katolíckeho kňaza, básnika a mladej židovky na pozadí vojny i politických perzekúcií. Osud milencov a ich dieťaťa komplikuje vydanie Židovského kódexu a Dilongova emigrácia. Fulmeková predstavuje postavu svojej babičky ako silnú ženu, skúšanú mnohými životnými prekážkami.

Ostatná prednáška prof. PhDr. Tibora Žilku, DrSc. s názvom „Láska v čase (morálnej) cholery“ rozoberá rôzne aspekty postkoloniálnej prózy a tém, ktoré v minulosti patrili medzi vysoko tabuizované. Ide najmä o dokumentárno-životopisnú tvorbu vysokých politických či náboženských predstaviteľov bývalého režimu, filmové a iné spracovania námetov z roku 1968, ďalej témy ako katyňský masaker a židovská problematika obdobia 2. sv. vojny. Dnešný pohľad na ne sa však s odstupom času a uvoľnením pomerov zmenil, čím bolo umožnené ich či už literárne alebo filmové spracovanie.

Po ukončení prednáškovej časti konferencie sa hostia presunuli do Synagógy, kde prebiehala vernisáž výstavy Histórie Židov v Nitre. Moderovala ho pani Mgr. Dagmar Bojdová, riaditeľka odboru kultúry mesta Nitry a výstavu predstavila pani Katarína Potoková zo Židovskej náboženskej obci v Nitre. Príjemnú uvoľnenú atmosféru v týchto skvostných priestoroch spríjemnila svojim spevom Jana Orlická s klavírnym sprievodom Petra Jankecha.

Toto jedinečné podujatie sa tento rok aj vďaka spolupráci s mestom Nitra, Inštitútom holokaustu v Budapešti a občianskym združením ATID tešilo záujmu nielen akademickej obce z rôznych kútov Slovenska a neďalekého zahraničia, ale aj širokej verejnosti. Preto úprimne dúfame, že Fakulta stredoeurópskych štúdií sa postupne ale isto stáva nielen etablovaným pracoviskom výskumu židovskej problematiky v strednej Európe, ale aj priestorom pre rozvoj tolerancie a možností vhodných pre synchrónnu a diachrónnu interkultúrnu komunikáciu.

Mgr. Lenka Tkáč-Zabáková

interná doktorandka

Ústav stredoeurópskych jazykov a kultúr