Konferencia Česká literatúra a film IV.

Za nielen tradičnú, ale aj pozoruhodnú, pokladáme spoluprácu s Veľvyslanectvom Českej republiky v Bratislave, ktoré sa podieľalo i na finančnej podpore tohto projektu.

Otvorenie konferencie sa uskutočnilo za účasti dekanky Dr. habil. PaedDr. Žofie Bárcziovej, PhD., ktorá prejavila úprimnú radosť z úspechu konferencie, ktorá každoročne osloví množstvo odborníkov na danú problematiku nielen zo Slovenska, ale i zo zahraničia. Následne sa slova ujal Mgr. Ondřej Pometlo, 1. tajomník Veľvyslanectva Českej republiky v Bratislave, ktorý nás poctil svojou opätovnou účasťou na konferencii. V príhovore vyslovil potešenie z toho, že konferencia každý rok dosahuje vysokú akademickú kvalitu a teší sa na ďalšiu spoluprácu s fakultou. Následne hostí privítal riaditeľ Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr prof. PhDr. Tibor Žilka, DrSc., ktorý poukázal na dôležitosť a význam špecifických podujatí, akým sa stalo aj toto stretnutie odborníkov v oblasti českej kultúry a umenia. Faktom je, že bohemistike sa práve na našom pracovisku venujeme veľmi intenzívne.

Ako prvý prednášal PaedDr. Petr Kučera, PhD., zo Západočeskej univerzity v Plzni. Ústrednou postavou jeho príspevku bol Ota Pavel. Tento významný „píšuci reportér“ židovského pôvodu bol spolu s Hrabalom alternatívou k tomu, čo v Čechách v 70. rokoch minulého storočia oficiálne vychádzalo. Jeho literárna tvorba bola zasadená práve do židovského kontextu – rád využíval rozpor židovskej vizuálnej tradície a západného sveta, svojich hrdinov s často biografickými prvkami staval do pozície outsidera. Jeho diela sú typické využitím prostriedkov antiliterárnosti, akými sú napríklad gýč a sentiment.

Dr. Roman Shkilev z Kazaňskej federálnej univerzity sa venoval téme Holokaustu a „Pražskej jari” v dielach židovských spisovateľov v českej literatúre. Vyzdvihol prínos tvorby Lustiga, Grosmana či Kafku a celkový význam židovskej migrácie. Práve vďaka nej došlo k rozšíreniu stredoeurópskej židovskej literatúry a tvorby jej autorov v zahraničí.

S ďalším príspevkom vystúpil Mgr. Petr Bubeníček, PhD., z Masarykovej univerzity v Brne, ktorý sa nedávno zúčastnil aj konferencie v Oxforde venovanej téme adaptácií. Autor príspevku analyzoval moderné adaptačné procesy a ďalšie aktuálne otázky z oblasti, ako problematika originality textu či model samotných adaptačných štúdií presahujúcich štúdiá intermediality.

Doc. PhDr. Michaela Malíčková, PhD., z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty UKF, ktorá sa vo svojom výskume dlhodobo venuje tematike sémantického preverovania upírskej postavy, predstavila románovú ságu Jenny Nowak. Tú rozdelila do trojice sérií, v ktorých analyzovala a porovnávala rôzne naračné situácie často pripomínajúce viac námet Fausta ako tradičný upírsky osud hrdinov.

S prednáškou vystúpil i literárny historik a spisovateľ PaedDr. Alexej Mikulášek, ktorý v minulosti spolupracoval na vydaní slovníkovej príručky Literatúra s hviezdou Davidovou. Jeho príspevok na konferencii bol zameraný na otázku stereotypov v tvorbe Martina Nezvala a ich využití aj vo filmovej adaptácie jeho románu Ulovit miliardáře.

Príspevok doc. Mgr. Radka Malého, PhD., bol venovaný súčasnej českej literatúre pre deti a mládež a jej stvárneniu vo filme. Ponúkol náhľad na niekoľko českých filmov určených detskému divákovi, ako napríklad Už zase skáču přes kaluže, Káťa a krokodýl, či Táto, sežeň štěně! Vychádzajúc z bohatej tradície českej tvorby pre spomínanú cieľovú skupinu poukázal aj na zmenu terminológie – aj napriek zachovaniu inšpiračných zdrojov v klasických českých literárnych predlohách a iných aspektov, v nedávnej minulosti sa po vzore západnej produkcie aj v českom filmovom priemysle začalo presadzovať pomenovanie „rodinný film“.

Na záver dopoludňajšieho bloku odznela prednáška doc. Mgr. Petra Žantovského, PhD., z Fakulty žurnalistiky Karlovej Univerzity v Prahe, ktorý zmapoval českú literatúru ako inšpiračný zdroj českej kinematografie pred a po roku 1990. Neobišiel ani československú novú vlnu, ktorá je všeobecne považovaná za jedno z významných období nielen lokálnej kinematografie.

Po krátkej prestávke pokračoval poobedňajší blok prednášok v dvoch sekciách. Úvodná prednáška v jednej z nich patrila Mgr. Tatiane Ďuricovej, internej doktorandke Karlovej univerzity v Prahe, ktorá sa vo svojom výskume venuje filmovým adaptáciám rozprávky Josefa Kajetána Tyla Strakonický dudák a ich komparácii. V diskusii nazval Kučera Tyla „ikonickou postavou českosti”.

Zaujímavá bola aj prednáška Mgr. Petry Baďovej, PhD., z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF, s názvom Semiotika podkrovia a pivnice s prioritným zameraním na filmy Na půde aneb Kdo má dneska narozeniny? a Do pivnice. Predstavila model pivnice a podkrovia v hororoch a rozprávkach.

Tému Markéta Lazarová – Od Vančury k Vláčilovi analyzoval Mgr. Martin Lukáš z olomouckej univerzity. Koncentroval sa na literárno-kritickú recepciu Markéty Lazarovej ako na objekt spoločenskej diskusie.

Posledná prednáška patrila Mgr. Janovi Jindrovi z Karlovej univerzity v Prahe. Priblížil nám adaptácie Jiráskovej Lucerny vo filmoch režiséra Karla Lamača, ktorého označil ako „vedúcu osobnosť tzv. zlatej éry medzivojnovej československej kinematografie”.

Druhý popoludňajší blok, ktorý prebiehal paralelne, moderovala Mgr. Anna Šírová-Majkrzak, PhD. V jeho úvode nám Mgr. Nikola Danišová priblížila motív transfigurácie v básnickej rozprávke Františka Hrubína Kráska a zviera a jej filmovej adaptácie Panna a netvor natočenej českým režisérom slovenského pôvodu Jurajom Herzom. Jeho postava „zvieraťa“ má okrem atribútov tradične čiastočne ľudskej, čiastočne animálnej postavy, dominujúce negatívne až hororové  duševné aj fyzické charakteristiky netvora v pravom slova zmysle. Záujem o moderné autorské spracovania tohto naratívneho nábožensko-mytologického fenoménu pretrváva už tisícročia a jeho alternatívy sa opakujú v kultúrach všade po svete.

Ďalšia prednáška Mgr. Lenky Tkáč-Zabákovej sa venovala analýze a hľadaniu spoločných a rozdielnych znakov filmových adaptácií venujúcich sa téme operácie Antropoid. Autorka sa zamerala na pôvodnú Sequensovu snímku z roku 1964, ktorá mala názov Atentát, a modernému spracovaniu rovnakej udalosti, ktoré v roku 2016 vzniklo vďaka medzinárodnej koprodukcii pod vedením britského režiséra Seana Ellisa.

V ostatnom príspevku tejto sekcie sa Mgr. Martin Kudláč, rovnako ako predchádzajúci autori príspevkov v tomto doktorandskom bloku pôsobiaci na UKF, venoval českej kinematografii prítomnosti a blízkej budúcnosti a rôznym podobám literárnych vplyvov smerom k nej. Vyzdvihuje výnimočnosť súčasných postmoderných spracovaní tradičných aj menej tradičných historických námetov, s dôrazom na vizuálnosť spracovania, experimentátorstvo, narúšanie tradičných žánrových vzorcov a vznik hybridných formátov, ktoré sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou modernej českej filmografie. Tie okrem komercionalizácie prinášajú aj priblíženie sa európskym a svetovým filmovým štandardom.

Po odznení záverečného slova, ktorým odborný asistent Ústavu stredoeurópskych jazykov a kultúr a zároveň organizačný garant konferencie Česká literatúra a film Mgr. art. Štefan Timko, PhD., ukončil jej oficiálnu časť, diskusia o výnimočnosti príspevkov a celého podujatia ešte nejaký čas doznievala priestormi Fakulty stredoeurópskych štúdií.

Mgr. Hana Guzmická a Mgr. Lenka Tkáč-Zabáková, Foto: Andráš Kelemen